Tieto naučené fakty však popierajú ľudia, ktorí na sebe aplikujú aj 40-dňové pôsty. No nájdu sa aj takí, ktorí o sebe tvrdia, že nejedia vôbec a žijú zo vzduchu a slnečnej energie.
Prichádza advent, obdobie stíšenia sa, rozjímania, pôstu... V tomto čase by sa mal človek skôr ako na svetské pôžitky zamerať na rozvoj svojho duchovna. Jedlo sa dá v podstate tiež považovať za svetský pôžitok, teda pokiaľ ho je veľa. Prehnané prepchávanie sa ešte nikdy nikomu nepomohlo. No môže niekomu pomôcť absolútny pôst?
Dokážeme nemožné
Ľudský organizmus je úžasný stroj, ktorý dokáže prežiť aj za veľmi ťažkých okolností a vie dlhú dobu vydržať bez prísunu paliva, teda jedla. Ak nejeme, naše telo sa vie prispôsobiť a spomaliť metabolizmus tak, aby na svoje fungovanie míňalo čo najmenej energie. Maximálna doba, akú človek vydrží bez jedla, sa líši u každého z nás.
Závisí od telesnej hmotnosti, hydratácie, genetiky či zdravotného stavu. Lenže ani taký pôst nie je vhodný pre každého a dlhodobé hladovanie by malo byť konzultované s odborníkom. Ako však niekto dokáže prežiť úplne bez jedla? A vlastne, naozaj to dokáže, alebo iba klame?
Keď nejeme
Dôležité je vysvetliť si, čo sa deje s naším telom, ak prestaneme jesť. Ak nebudeme jesť šesť hodín, telo začne meniť glykogén - zdroj zásobnej energie v tele na glukózu - najrýchlejší zdroj energie. Až 25 % tejto energie spotrebuje náš mozog.
Po 6 - 72 hodinách sa telo dostáva do stavu nazvaného ketóza. Znamená to, že keď vyčerpá možnosti glukózy, začne sa obzerať po inom, alternatívnom zdroji energie.
Ak telo spotrebuje zásoby tuku, mozog začne rozkladať v tele proteíny, ktoré uvoľňujú aminokyseliny a môžu sa premeniť na glukózu. V preklade: aby prežilo, začne na výrobu energie využívať svalovú hmotu. V podstate telo v tomto čase kanibalizuje samo seba a požiera svoje svaly.
Logicky, ak sa telo dostane do štádia, že nebude mať, čo ďalej rozkladať, zomrieme. Bez jedla vydržia dlhšie ženy ako muži, pretože majú geneticky väčšie zásoby tukov. Rovnako aj obézni ľudia, pretože čím väčšie zásoby tukov človek má, tým dlhšie vydrží bez potravy.
Žijú zo vzduchu?!
Verte či nie, sú medzi nami aj ľudia, ktorí tvrdia, že nejedia vôbec! Tento „smer“ sa volá breathariánstvo. Názov pochádza z anglického breath, teda dych, pretože títo ľudia tvrdia, že žijú zdravým a plnohodnotným životom bez jedla a energiu čerpajú iba zo vzduchu. Podľa breathariánov sa pri trávení potravy dostávajú do tela toxíny, a tak je zmysluplnejšie nejesť.
Lenže, ako sme už napísali vyššie, ak človek neje, nemá energiu = telo nemôže fungovať a časom zomiera. Tak to vidí veda. Breathariáni však oponujú, že ich výživou nie je fyzická, ale kozmická energia - prána, ktorá je základným zdrojom životnej sily a vitality. Z vedeckého hľadiska je to nezmysel, no breathariáni tvrdia, že prána nie je vedecky merateľná.
Aj Slovák Peter Starec o sebe tvrdí, že od mája 2013 neje a jediné, čo prijíma, je pár šálok kávy denne. Podľa neho je však medzi hladovaním a pránickou stravou, ktorú prijíma on, veľký rozdiel, pretože hladovanie vedie k smrti. „Ide o úplne rozdielne záležitosti. Pôst je stále strádanie alebo žitie na úkor svojho tela. Pránická strava je hojná, bohatá a pestrá, aj keď nie je viazaná na fyzické ochutnávanie, ale všetky zmysly sú oveľa ostražitejšie,“ povedal pre Aktuality.sk
On sa vyživuje, ale iným spôsobom - životnú energiu dostáva do tela každým nádychom. Peter nie je jediný pránista na svete. Francúzsky liečiteľ a šaman Henri Monfort tvrdí, že sa živí pránou 18 rokov.
Väčšina verejnosti na takýchto ľudí hľadí ako na podvodníkov a ani sa im nemôžeme čudovať. Zlé meno im robia breathariáni, ktorí tvrdili, že nejedia a nepijú, no klamali. V 80. rokoch minulého storočia prichytili samozvaného breathariánskeho lídra v USA Wileyho Brooksa, ako sa napcháva v rýchlom občerstvení.
Hlavne opatrne
Veda sa teda breathariánom smeje. Jednoducho, nejesť sa rovná zomrieť. Nesmieme však zabúdať, že nie všetko sa dá logicky vysvetliť, zvlášť ak ide o duchovné záležitosti. No zároveň musíme byť ostražití, pretože pravda je, že ani jeden z týchto ľudí nebol podrobený serióznym vedeckým testom.
Skrátka to odmietajú. Veriť im, že žijú iba zo vzduchu, je teda ťažké. Ale možno že súčasná veda ešte nedokáže vysvetliť, ako breathariánstvo funguje a na vysvetlenie si budeme musieť ešte počkať... Tak či tak, blahodarné vplyvy klasického pôstu na ľudské telo sú známe. Ak však do svojho životného štýlu zámerne zaradíte hlad, hlavne opatrne a s rozumom.
Rekordéri
Skúmanie vplyvov hladovania na človeka sa dnes považuje za neetické, preto nájdeme iba málo výskumov v tejto oblasti. Rekordérom v tomto smere je Angus Barbieri zo Škótska, ktorý nejedol nič 382 dní a dostal sa do Guinnessovej knihy rekordov. Experimentu sa podrobil v 60. rokoch minulého storočia. Na začiatku vtedy 27-ročný muž vážil 207 kilogramov a zhodil 125 kíl. Pil len vodu, čaj, kávu a ďalšie bezkalorické nápoje, ale bral vitamíny. Angus bol dôkazom, že aj dlhodobá hladovka sa za istých podmienok dá prežiť v zdraví.
Krátky pôst telo ocení
Michal Pataky, odborník na efektívnu výživu a životosprávu
Hladovanie môže mať množstvo terapeutických účinkov a dokonca je lepším „detoxikačným“ prostriedkom ako mnohé pseudoprípravky, ktoré sľubujú neuveriteľné výsledky. Raz za čas si dať pôst je absolútne v poriadku, dokonca existuje pomerne efektívny štýl stravovania, ktorý sa nazýva prerušované hladovanie a má pozitívny vplyv na telo.
Dlhšie hladovky ako 2 - 3 dni sa väčšinou neodporúča robiť samostatne bez dozoru lekárov. Extrémne hladovanie môže narušiť celkové fungovanie organizmu.
