TASR o tom informoval starosta obce Muráň Roman Goldschmidt, podľa ktorého im na obnovu hradu v tomto roku poskytlo ministerstvo kultúry dotáciu zhruba 28 000 eur a ďalších 4000 eur získali z Nadácie Slovenskej sporiteľne. "Na dome veliteľa sa vlani dobudovala klenba nad jeho vchodom a v tomto roku sme sa zamerali na severozápadnú časť objektu. Naším nezmeneným zámerom je dostať ho pod strechu, a preto musíme v prvom rade spevniť múry," objasnil Goldschmidt. Dodal, že ďalšie práce vykonali na klenbách Hlavného paláca, jeho interiéri a severnej časti.
Obec sa podľa starostu bude o príspevky na obnovu Muránskeho hradu uchádzať aj budúci rok. Treba nám okrem iného napríklad opraviť nejaké kaverny na protitureckom bastióne. Keďže však ide o práce vo výškach, budú ich musieť vykonať špecialisti s horolezeckou technikou. Uvidíme, či sa to bude robiť už budúci rok, všetko závisí od financií, podotkol starosta.
Ako ďalej spomenul, je vďačný za každú finančnú pomoc, ktorú môžu použiť pri záchrane hradu. Nie sú to veľké peniaze, ale aj z mála prostriedkov sa dá mnoho zachrániť. U nás je to komplikovanejšie i preto, že hrad je v nadmorskej výške vyše 900 metrov a treba rátať so špecifickými poveternostnými podmienkami. Myslím si však, že návštevníci rekonštrukčné práce oceňujú, a keď prídu po dlhšom čase, vedia zhodnotiť, čo všetko sa spravilo, zakončil Goldschmidt.
Muránsky hrad, situovaný na 935 metrov vysokom vrchu Cigánka, je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku. Jeho dejiny siahajú do 13. storočia. Počas svojej histórie patril Jánovi Jiskrovi z Brandýsa či bratríkom, ale aj lúpežnému rytierovi Matejovi Bašovi. Medzi najvýznamnejších majiteľov patrili Széchyovci či Koháryovci.
V 18. storočí hrad dvakrát vyhorel, postupne bol opustený a chátral. Prvé pokusy o jeho záchranu sa objavili v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Intenzívnejšie záchranné práce na ňom prebiehajú zhruba posledných päť rokov.
