Súhlasila s tým, aby hlavný projekt EÚ v oblasti dopravy, digitálnej technológie a energetiky Spájame Európu (CEF) pokračoval aj po roku 2020 a bol finančne podporovaný z rozpočtu EÚ. Ministri sa dohodli na všeobecnom čiastočnom prístupe, čo znamená, že neriešili finančné a horizontálne otázky. O tých sa ešte stále diskutuje v rámci rokovaní o konečnej podobe viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie rokov 2021-2027.
Rakúsky minister dopravy, inovácií a technológií Norbert Hofer, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ, uviedol, že nástroj CEF sa doteraz osvedčil. "Chceme však zabezpečiť, aby sa program naďalej rozvíjal a aby bol lepšie zameraný. Tento nástroj pomáha členským štátom na ceste k dekarbonizácii, digitálnej transformácii a budovaniu plynulejšej mobility," konštatoval Hofer. Návrh nariadenia z dielne Európskej komisie stanovuje ciele programu, jeho rozpočet na obdobie rokov 2021-2027, formy financovania a pravidlá poskytovania finančných prostriedkov. Cieľom návrhu CEF je vyvinúť, modernizovať a dokončiť transeurópske siete v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií, urýchliť investície do týchto sietí a zvýšiť finančné prostriedky z verejného i súkromného sektora.
V oblasti dopravy bude CEF podporovať bezpečnú mobilitu a inteligentnú infraštruktúru. V oblasti transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) chce uprednostniť cezhraničné spojenie a doteraz chýbajúce spojenia. Existuje aj časť finančných prostriedkov určených na rozvoj civilno-vojenskej dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím s cieľom zlepšiť vojenskú mobilitu v rámci Únie.
V oblasti energetiky je cieľom programu prispieť k ďalšej integrácii európskeho trhu s energiou, zlepšiť interoperabilitu cezhraničných a odvetvových energetických sietí, uľahčiť dekarbonizáciu a zabezpečiť bezpečnosť energetických dodávok. Financovanie bude k dispozícii aj pre cezhraničné projekty v oblasti obnoviteľnej energie. Program zdôrazňuje súčinnosť medzi odvetviami dopravy, energetiky a digitálneho sektora s cieľom zvýšiť účinnosť opatrení EÚ a optimalizovať realizačné náklady. Cieľom návrhu je aj začlenenie opatrení v oblasti klímy, pričom sa zohľadnia dlhodobé záväzky EÚ v oblasti dekarbonizácie, ako je napríklad parížska klimatická dohoda. Po prijatí spoločnej pozície má Rada EÚ mandát na začatie rokovaní o tejto téme s Európskym parlamentom.
