Momentálne si naplno užíva novú a preňho najkrajšiu životnú úlohu otca. Spolu s manželkou Zuzkou sú hrdými rodičmi malého Olega (3 mes.).
Ako sa máte? Konečne ste slobodný, tak si môžete užívať život naplno...
Konečne nie som slobodný, ale ženatý s malým dieťaťom. (smiech) Žije sa nám celkom fajn, rozbiehame sa a zabiehame rodinný život so všetkým, čo k tomu patrí. Všetky tie strachy, rešpekty, neviem to celé ešte úplne pomenovať, lebo je to pre mňa nové. Začínam si uvedomovať, že nebojujem len sám za seba, ale mám štvorčlenný tím. Štvrtý člen je náš pes.
Čo vám bolo vo väzení najväčšou útechou a dodávalo vám silu?
Jednoznačne moja manželka Zuzka. To jej sebavedomie a istota, že pri mne stojí a zostane pri mne stáť, to bolo najviac. Samozrejme, rodina a priatelia, kamaráti, kolegovia, ktorí nám po celý čas pomáhali, pán Kukura, Andy Hryc, Tomáško Maštalír, Tánička Pauhofová, Peter Bebjak a Rasťo Šestáka...
Ako spätne vnímate šesťročné obdobie vo väzení?
Každé životné obdobie vám musí niečo dať, to je povinnosť k životu, lebo keby malo len brať, potom nemáte prečo žiť. Myslím to motivačne, každá etapa musí niečo dať, tak by to malo fungovať a je to správne. Aj z toho zdanlivo zlého obdobia je mojou povinnosťou zobrať si do ďalšieho života to pozitívne. Veď sa aj hovorí, že čo vás nezabije, to vás posilní.
Môžete byť konkrétnejší?
To všetko život ukáže časom. Či som s tým naložil dobre, alebo zle. Vo vyjadreniach som už opatrný a nebudem sa búchať do pŕs, lebo človek mieni a Pán Boh mení, niekedy sa to môže zvrtnúť. Urobím však všetko preto, aby sa to nezvrtlo a všetko išlo podľa našich plánov.
Je svet vonku po tých rokoch iný, alebo vám pripadá rovnaký?
Vôbec mi nepripadá rovnaký, život sa mení a aj ľudia. Človek plynule prechádza z jednej zmeny do druhej a neuvedomuje si skoky, ale keď zrazu odídete na inú planétu a po rokoch sa vrátite späť, tak si tie zmeny uvedomíte, dobré aj tie zlé. Všetko je rýchlejšie, ľudia sú viac obozretnejší, nechcem povedať, že chamtivejší, lebo som optimista a prajem im a pracujem pre nich. Je to také zvláštne, akoby sa po tých rokoch totality stále učili žiť na vlastnom piesočku. Vytratil sa komunitný spôsob života, zatiaľ to nevidím, že by sa viac spolu rozprávali, kamarátili... Verím, že nová generácia spraví poriadok.
Ak by ste sa mohli vrátiť v čase a dať radu svojmu mladšiemu ja, čo by ste mu povedali?
Nie každá skúsenosť je nutná. (smiech)
Už tri mesiace ste otcom. Ako si užívate novú úlohu vo vašom živote?
Niektoré pocity sú neskutočne nádherné. Je tam však aj veľký rešpekt a strach z budúcnosti, ktorý si musím priznať. Zbavím sa ho asi len nejakou pracovnou istotou. Pamätám si na tie rozbehnuté vlaky, v ktorých som fungoval a zabúdal na to, že všetko sa môže zvrtnúť a zmeniť, netreba to brať ako samozrejmosť. Popri užívaní toho nádherného existuje strach, aby som to všetko udržal a mal dostatok práce, aby som sa nemusel báť o budúcnosť svojej rodiny.
Zapájate sa do všetkých činností okolo synčeka, alebo je aj taká, ktorej sa vyhýbate?
Nemám takú, ktorej by som sa vyhol, ak myslíte prebaľovanie, nemám najmenší problém. Teraz mi však operovali plece, tak to musí zvládať Zuzka, ale, samozrejme, pomáham aj jednou rukou. (smiech)
Aký je malý Oleg, na koho sa podľa vás podobá?
Už vníma, je úžasné, že sa stále smeje, zobúdza sa so smiechom, nie je vôbec uplakaný. Keď sa narodil, bol na svokru, ale postupne sa vraj zmenil na mňa, teda aspoň to všetci tvrdia, ja to však nevidím. Určite sa to bude ešte meniť. Je úplne nádherný, a to ja nie som. (smiech)
A čo hovorí manželka, aký ste otec?
Vraj zábudlivý, každý deň zabudnem na pár vecí. V prvom rade som milujúci otec a ostatné sa ukáže časom. Spolu so Zuzkou by sme chceli, aby sme sa s ním v budúcnosti vedeli o všetkom porozprávať, aby sa nás na všetko pýtal a boli tí prví, ktorých sa opýta. A zase sa modlíme za to, aby sme vedeli uspokojiť odpoveďami jeho otázky.
Čo by ste ho chceli určite naučiť, keď bude väčší?
Zuzankinou veľkou vášňou je korčuľovanie, takže určite bude chcieť, aby sa s ňou chodil korčuľovať a ja ho naučím, čo bude chcieť. Mám blízko ku koňom, sú úzko spojené s prírodou, takže tam ho chceme určite smerovať, aby k prírode pristupoval s úctou a s rešpektom.
Máte v pláne aj viac detí?
Jasné, že by sme chceli, samozrejme, ale všetko súvisí s tým, ako sa rozbehnem, čo sa práce týka, aký štandard nám osud nadelí.
Pred týždňom vám operovali rameno, čo sa stalo?
Mal som už veľké bolesti a nevedel som pretočiť ruku, asi z cvičenia a zdvíhania veľkých záťaží, pri röntgene sa objavilo, že mám natrhnutú šľachu a ešte nejaká drobnosť, ktorá sa odstránila pri operácii. Nesmiem s tým 3 týždne hýbať a potom pôjdem na rehabilitáciu, je to zatiaľ veľmi bolestivé.
Takže kapra na Vianoce zabíja manželka?
Nemáme kapra, milujem filé a Zuzka ryby neje. Vianočné tradície sme spojili, ja som si ponechal z domu opekance a ona rezeň so šalátom, ktorý si doprajem aj ja, takže máme viac chodov. Sú to naše prvé Vianoce vo štvorici, budeme spolu a potom sa vyberieme za rodičmi.
Darčeky už máte nakúpené, alebo to riešite na poslednú chvíľu?
Nie som za veľké obdarúvanie na Vianoce. Uvidíme, ako to bude s malým, samozrejme, dieťaťu treba spraviť radosť. Tomu sa nebránim. Aj keď sa pozriem do minulosti, vždy som sa tešil tak z dvoch darčekov a ostatných dvadsať - od ponožiek po spodnú bielizeň - bolo zbytočných. Som za to, aby sme sa obdarúvali po celý rok.
Vaše Vianoce budú prvýkrát bez otca, ktorý vám zomrel v októbri. Je niečo, čo ste mu nestihli povedať?
Nie. Môj otec bol úžasný plánovač. Naplánoval si, aby sme si stihli všetko povedať, aby stihol oboch vnukov a aj to, aby odišiel v tej najväčšej radosti, aby ten smútok bol čo najmenší. Nemal rád smútok a zbytočné patetizmy. Obrovský rešpekt voči môjmu otcovi, dostali sme od neho toľko lásky a múdrosti, že ďakujem.
A čo práca? Črtá sa vám niečo, divadlo alebo televízny seriál?
Televízny seriál by bodol, to je pravda. Zatiaľ chodím do dabingu. Zúčastnil som sa na krásnom projekte Miss stredných škol, ktorý som režíroval, a zostal som pracovať v tej eventovej agentúre, ktorá ho organizovala. Dúfam, že budem robiť aj ďalšie plesy, večierky a podnikové akcie, lebo ma to veľmi baví. Robil som to aj kedysi, keď sa to ešte nevolalo eventy. (smiech) Divadlo je, samozrejme, mojou srdcovkou, keď ma púšťali z väzenia, bolo leto a dramaturgické plány musia byť pre divadlá uzavreté rok dopredu. Predpokladám, že sezóna, ktorá beží, bude dobrou prípravou na tú ďalšiu, keď už začnem rozbiehať aj nejaké divadelné projekty.
