S okatou šiestačkou sme sa rozprávali uplynulý pondelok dopoludnia a keď si niektorými odpoveďami nebola úplne istá, pomohli jej rodičia Roman a Monika Šurinovci.
Rovesníci sú o takomto čase v škole, ty si však plníš povinnosti víťazky šou Česko Slovensko má talent. Vyhovuje ti to?
No, na jednej strane som tomu rada, ale bola by som rada aj v škole. (smiech) Chodím tam s úsmevom, ak práve nepíšeme veľkú písomku z matematiky.
Počas tvojich vystúpení vidieť, že hráš nielen na bicích, ale aj na kameru. Nechcela by si byť herečkou?
Nie. Občas rozmýšľam, že by som si chcela skúsiť aj niečo takéto, ale rada by som sa rozvíjala najmä hudobným smerom.
Trému nechávaš kde? Doma v skrini?
(smiech) Keď hrám, trému necítim. Ako som hovorila, mávam ju skôr pred veľkou písomkou v škole. Keď spravím chybu pri hraní, nič sa nedeje, ale keď ju spravím pri písomke, hneď mám zlú známku.
Takže škola je pre teba väčší strašiak ako tisíce ľudí v publiku.
Áno, oveľa. (smiech)
Ozaj, uvedomuješ si, že bubeník je z kapely vždy najviac vzadu a často ho vôbec nevidieť? Neprekáža ti to?
Ale je na vyvýšenom pódiu. (smiech) Nie, neprekáža mi to, hlavné je, aby ľudia počuli, ako hrám. A možno ma aj uvidia, ako si to užívam.
Potrebuješ vôbec divákov, aby si si to poriadne užila?
Určite je tam rozdiel, keď si hrám len tak sama pre seba alebo pre niekoho. Keď je publikum malé a ešte aj vidím, že niekoho to ani nezaujíma, to je také zvláštne. Ale keď je tých ľudí viac, cítiť to, páči sa mi, keď kričia, užívajú si to.
S bicími si začala ako deväťročná. Predtým ťa nezaujímali?
Predtým nie, na pesničky som rada tancovala, bicie som v nich ešte nevnímala. Teraz skôr tancujem za bicími.
Žijete v rodinnom dome v Špačinciach pri Trnave. Cvičíš priamo vo svojej detskej izbe?
Áno. Vždy, keď sa zobudím, pozriem na svoje bicie a poteším sa, že nezmizli. (smiech)
Máš aj nejaké typickejšie dievčenské hobby?
Rada kreslím, ale s bábikami sa už nehrám. (smiech) Mojou bábikou sú bicie. A ešte ma baví všeličo tvoriť, vyrábať.
Otec Roman: Potrebovali by sme jednu dielňu, lebo ona keď si rozmyslí, že ide niečo vytvárať, tak po nej upratujeme celý deň.
Vyhrala si 50 000 eur, z ktorých časť má ísť na nové rodinné auto, aby ste sa doň zmestili aj so staršou sestrou a s bubnami. Ak by si si s tými peniazmi mohla robiť čokoľvek, na čo by si ich minula?
Chcela by som si kúpiť jeden činel s dierkami - veľmi sa mi páči jeho zvuk. A ešte by som si chcela kúpiť hore na činely takú smrtku a svietiace paličky.
Bubeníci majú často kompletne potetované ramená. Ty si už rozmýšľala, že sa takto vyzdobíš?
Ja by som si tetovanie chcela dať, ale nie veľké, skôr jednu maličkú vec, ktorú si ľudia ani veľmi nevšimnú.
Bubeník je spravidla ten najsvalnatejší chlap v kapele, keďže fyzicky najviac „pracuje“. Zvykneš mávať po vystúpení svalovicu, byť unavená?
Niekedy, keď sa snažím hrať čo najlepšie a poriadne si to užívam, tak som spotená. Svalovicu mám len občas, naposledy to bolo po jednom koncerte s kamarátom, hrala som vtedy štyri hodiny s prestávkami a boleli ma nohy.
Si šiestačka na základnej škole, no určite už máte doma premyslené, čo ďalej so školami. Bude to konzervatórium?
Asi áno.
Mama Monika: Samozrejme, rozprávali sme sa aj s bubeníkmi, ktorí majú skúsenosti zo zahraničia, a viacerí nám radili, že dobrá cesta pre ňu by bola ísť študovať von. Aby rástla, lebo cesty do sveta zvyknú pomôcť. Máme však čas rozhodovať sa ešte niekoľko rokov.
Vaša dcéra sa stala súčasťou najväčšej kapely sveta Rockin´ 1000, s ktorou odohrala koncert v talianskej Florencii. Za to asi nie sú peniaze...
Mama Monika: To je skôr o zážitku.
Otec Roman: Je to pocta, keď si tam môžete zahrať.
Mama Monika: Snažíme sa robiť všetko pre to, aby ju hranie bavilo, aby tú iskru, čo má, nestratila doma medzi štyrmi stenami.
Kedy bude najbližšie vystúpenie tejto megakapely?
Mama Monika: Malo by byť budúci rok v apríli vo Frankfurte. Samozrejme, chceme ísť a už si to aj užijeme. Prvýkrát to bol pre nás, rodičov, stres. Obávali sme sa tepla, jazykovej bariéry. Ale ona ma stále prekvapuje, nechápem, kde to v nej je, zvládla to perfektne. Keďže bolo teplo, všetci tí bubeníci počas skúšok hrali len tak decentne, ale ona išla v kuse naplno. Hovorím jej: „Brzdi, lebo o tri dni na koncerte nebudeš vládať!“ Ale ona to asi inak nevie.
Otec Roman: Guru bubeníkov o nej vedel aj vďaka videám, ktoré sme mu posielali. A hneď ako sme prišli, zobral ju úplne dopredu vedľa sekcie gitaristov. Tým, že išla naplno už na skúškach, strhla ich. Zaujala aj fotografov a kameramanov, bola vo všetkých spotoch v Taliansku, stala sa maskotom celej šou.
Bubeník bez kapely, to je trochu nuda. Máš už Nikoletka premyslené, ako by mala vyzerať tá tvoja?
Určite by som tam chcela mať gitaristu, basáka, speváka, klávesáka a možno aj nejakého huslistu. Husle ma veľmi zaujali, to by mohol byť druhý nástroj, na ktorom sa naučím hrať.
Dá sa povedať, že zo dňa na deň si sa stala súčasťou slovenského šoubiznisu. Aké to je, poznať sa so známymi ľuďmi?
Už predtým som si na to zvykla. V minulosti som sa stretla s kapelami Desmod aj Gladiator, ale napríklad s Guns N’ Roses som sa ešte nestretla, a to by som veľmi rada. Aj keď mám podpísané paličky od ich bubeníka. A zase paličku podpísanú odo mňa má David Koller. (smiech)
