Od toho totiž záviseli ich životy a prosperita celej rodiny. V skanzene pod hradom Stará Ľubovňa pripravili ukážku historických tradícií, ako vyzerali v 19. storočí. Večeralo sa pri drevenom stole. Pod ním bola slama, lebo sa na nej narodil Ježiš. Zároveň to bol symbol poľnohospodárskych prác v nasledujúcom roku. „Nohy stola obopínala reťaz, ktorá symbolizovala súdržnosť a každý člen rodiny si na ňu mal položiť nohy. Takisto tam bol kovový predmet. Kto sa ho dotkol bosou nohou, mal byť silný a zdravý počas celého roka,” povedala etnografka Ľubovnianskeho múzea Natália Špesová.
„Na stole bol biely slávnostný tkaný obrus. Položili tam aj za hrsť obilia, ktoré pestovali, a tiež strukoviny. Semená si odložili a na jar pri začiatku vysievania ich dali do prvej brázdy. Potraviny museli byť umiestnené tak, aby sa gazdiná nepohla od stola, lebo by to mohlo narušiť duchovno a priniesť nešťastie,“ vysvetlila odborníčka z Ľubovnianskeho múzea.
Chýbať nesmel ani obradový chlieb. Niekde zostával na stole do Štefana a inde dokonca až do sviatku Troch kráľov. Na stole boli umiestené aj sviečky, cibuľa, cesnak, orechy a modlitebná knižka. „To preto, lebo večera sa začínala aj končila modlitbou,“ uzavrela etnografka.
