Tatranské cesty boli ako jedno obrovské klzisko: V priekope skončili hasiči aj zhŕňač
8. 12. 2018, 3:00 (aktualizované: 22. 7. 2021, 20:18)
Zdroj: iglu
Tatranci sa prebudili do ľadového rána. Nie každému sa podarilo dostať do cieľa svojej cesty, pretože vozovky pokryl ľad. Autá sa kĺzali a lepšie na tom neboli ani chodci.
Cestári, hasiči, záchranári aj policajti ostali bezradní a paralyzovaní. „Ráno sme nastupovali na zmenu v pohode, no a po 15 minútach začalo prichádzať jedno hlásenie za druhým. Najhoršia situácia bola od Veľkej a Tatranskej Lomnice smerom na Tatranskú kotlinu a Podspády. Cesta bola jedno súvislé klzisko a nemali sme šancu nijako zasahovať. Mohli sme len pomáhať ľuďom a usmerňovať dopravu,“ povedal nám jeden z popradských zasahujúcich hasičov krátko pred tým, ako dostali hlásenie o úraze hlavy päťdesiatročnej ženy. Vystúpila z auta na ľadovej ceste, pošmykla sa, spadla a ostala v bezvedomí.
„Naložili sme ju do nášho terénneho auta a snažili sa ju dopraviť k sanitke. Cesta bola naozaj extrémne ľadová. Napriek tomu, že auto malo reťaze, po ceste sme sa viac kĺzali ako išli,“ opisoval náročnú situáciu hasič Tomáš Kačmarčík a dodal: „Bohužiaľ, kvôli nezodpovedným šoférom, ktorí vôbec nebrali do úvahy maják ani upozornenia, sme s naším autom skončili v priekope. Zranenú sme na sedačke odtlačili stovky metrov k sanitke na zjazdnú cestu, a tá ju následne odviezla do nemocnice.“ Desiatky áut ostali paralyzované aj na ľadovej ceste vo východnej časti Tatier. „Ráno sa medzi Vlkovou a Lendakom skrížil autobus aj niekoľko áut a ľudia sa nedostali do práce. Nepomohol ani sypač, cesta bola ako zrkadlo,“ posťažoval sa Ján (54) z Lendaku.
Okresný riaditeľ Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja Martin Barila k vzniknutej situácii poznamenal: „V ranných hodinách došlo na cestách v našom okrese k veľmi mimoriadnej udalosti. Pri teplote vzduchu -2 °C začalo pršať a na ceste sa okamžite tvoril ľad. Naše sypače boli v teréne okamžite, ale účinok pri takom intenzívnom zaľadnení bol aj pri nasadení chemického posypu slabý. Najhoršie je, že zo 44 kilometrov tatranských ciest môžeme použiť chemický posyp len na deviatich kilometroch. Inde musíme sypať inertný materiál. Ten sa však na ceste buď neudržal, alebo ten, čo tam zostal, okamžite bol prekrytý ľadom. Našťastie sme celú situáciu zvládli a na obed už boli cesty prejazdné.“
Autor: Novy Cas, iglu