Základný kapitál predstavoval 100-tisíc forintov. Elektráreň využívala priestory vtedajšieho horného a stredného mlyna, kde nainštalovali vodnú turbínu a dva parné kotly. „Po spustení zásobila 2 000 trvalo svietiacich či 2 500 inštalovaných oblúkových svietiacich telies,“ uviedol autor knihy Ján Petrík. Podklady do knižky zbierali nielen z archívov, ale aj od potomkov slávnej rodiny Münnichovcov.
Podľa zachovaných informácií v maďarčine boli niektorí obyvatelia, ale hlavne poslanci mesta proti zriadeniu elektrárne. Končiaci novoveský primátor Ján Volný spomenul zaujímavý fakt o elektrifikácii: „Môj otec bol posledným riaditeľom dnes už neexistujúcej novoveskej elektrárne, ktorú založil spomínaný priekopník Münnich. Šéfom sa stal v 50. rokoch minulého storočia. Elektráreň priniesla priemyselný rozvoj a bola súčasťou pokrokovej histórie. Škoda, že dnes na jej mieste stojí nákupné centrum,“ smutne skonštatoval primátor.
Fakty o osvetlení
- 15. apríla 1894 začiatok prevádzky iglovskej elektrárne
- verejné osvetlenie zapli 22. decembra 1894
- elektráreň mala základný kapitál 100-tisíc forintov
- zásobovala 2 000 trvalo svietiacich a 2 500 oblúkových telies
- cena elektriny cez deň bola 2,40 koruny
- ročný paušál za 15-wattovú žiarovku bol 114 korún