Dôležité je, že kreativite a nápadom v triedach nechávajú voľný priebeh. Školy s nadanými študentmi majú aj inde na Slovensku. ZŠ Krosnianska však obhajuje najvyššiu priečku aj vďaka tomu, že väčšinu študentov tvoria normálni žiaci, ktorí majú v kolektíve aj talentovaných jedincov. S nimi sa porovnávajú a to ich motivuje k lepším výsledkom. „Mnohí sa nás pýtajú, ako to robíme.
Nemám presnú odpoveď, no myslím si, že naši učitelia majú záujem robiť svoju robotu kvalitne. Žiaci dostávajú aj relevantnú spätnú väzbu, aké sú ich vedomosti,“ uviedla riaditeľka školy Danka Daneshjoová. Podľa riaditeľky sa v minulosti pri testovaní dával väčší dôraz na vedomosti. V súčasnosti ide skôr o prácu s textom, kritické a tvorivé myslenie a čítanie s porozumením. „Našim žiakom to vyhovuje, lebo práve k tomu ich vedieme. Čím je testovanie ťažšie, tým sú lepší,“ dodala.
Žiaci s intelektovým nadaním sa na ZŠ Krosnianska vzdelávajú v špeciálnych triedach podľa alternatívneho programu edukácie nadaných. „Ak má dieťa vysoký intelekt, neznamená to hneď, že má čisté jednotky. Samo si vybere, čomu sa bude venovať aj v rámci predmetu. V tej oblasti potom ide na neskutočný výkon a do úplnej hĺbky,“ priblížila riaditeľka.
Dodala, že v daných oblastiach majú v budúcnosti vysoký potenciál, že budú úspešní. „Z takých ľudí sa neskôr stávajú objavitelia,“ povedala. Podľa riaditeľky majú iný spôsob myslenia a nazerania na svet. Daneshjoová je presvedčená, že práve nadané deti sú skutočným slovenským pokladom.
„Na domácich vysokých školách sú títo žiaci nežiaduci, pretože sú problémoví. V zahraničí to vidia naopak, viac tam akceptujú ich inakosť,“ priznala. Na konci deviateho ročníka je na Krosnianskej bežné, že žiak má v určitej oblasti predmetu väčšie vedomosti ako učiteľ. „Sme tu od toho, aby sme im pomohli, aby si v živote vedeli sami vyhľadať, čo potrebujú,“ uzavrela Daneshjoová.