Alkohol a jeho účinky poznali už v starovekom Egypte a v Číne. Najprv to bol iba alkohol z kvaseného ovocia, neskôr aj jednoduché destiláty. Proces výroby liehu pravdepodobne rozvinuli v arabských končinách, veď výraz alkohol (al-koh’l) pochádza z arabčiny a vyjadruje jemne rozptýlenú látku, inými slovami „niečo neobyčajné“.
V Európe má pálenie alkoholu tiež dlhú tradíciu. Františkánsky mních Johannes de Rupescissa v 14. storočí opísal výrobu alkoholu buď destiláciou vína, alebo kvasením, koncentrovaním a následnou destiláciou ovocia, liečivých bylín a korienkov.
Poľský recept
Rozvoju destilácie na Slovensku určite pomohol rozvoj sklárstva, ktoré sa spája s obdobím vládnutia Karola I. Róberta z Anjou v Uhorsku (1308 – 1342). Od 14. storočia slovenské sklárne vyrábali sklá nielen pre maľované chrámové okná, ale vyrábali aj duté sklo pre potreby baníkov a alchymistov a tiež sklenené nádoby. Súčasti destilačných zariadení zo skla boli postupne nahrádzané trvanlivejšími z medi.
Od 13. storočia neustále rástol význam regiónu Spiša ako obchodnej cesty do Poľska. Je veľmi pravdepodobné, že prví spišskí páleničiari čerpali informácie o výrobe pálenky práve z Poľska, kde to bolo v tom čase už „rodinné remeslo“. Aj borovička má vlastne pôvod v Poľsku. „Oni tam pálili takzvanú samohonku nevýraznej chuti a vylepšovali ju práve pridaním fialových guľôčok z jalovca, teda z borievok,“ vysvetľuje Július Forsthoffer, popredný odborník v oblasti liehovarníctva a tiež člen Slovenského Rádu rytierov destilátov.
„No a Spišiaci začali borievku, ktorá bola voľne a hojne dostupná, dávať už do kvasu. V Spišskej Belej sa v tom čase pálilo naozaj v každom dome. A zaujímavé je, že alkohol pálili ženy, lebo muži boli pri vojsku.“ Isté je, že prvú borovičku začali páliť v Spišskej Belej a teda jej názov spišská je úplne oprávnený. Okrem Spiša sa na naše územie dostala borovička aj cez Myjavu. „Tá mala korene v Holandsku a po bitke na Bielej hore v roku 1620 sa cez vojakov víťazných armád dostala na myjavské kopanice.“
Prvý
Na území Spiša a možno aj Horného Uhorska bol prvým pálenčiarom borovičky Sebastian Lam. V roku 1432 začal páliť jalovec a pálenku pomenoval borovička. „Borovička odvtedy prešla vývojom a mnohými zmenami. Niektoré receptúry sa nenávratne stratili. Hlavne zo židovských a z nemeckých páleníc. Jedni skončili v koncentrákoch a druhí boli deportovaní a všetci si svoje výrobné tajomstvo odniesli so sebou. Aj tak dnes máme niekoľko výborných spišských borovičiek. Je však veľmi smutné, ako si náš jedinečný alkohol znehodnocujeme a predávajú sa aj jeho nekvalitné napodobeniny,“ tvrdí Forsthoffer.
História
„Aj keď v Spišskej Belej boli doslova desiatky páleníc, po druhej svetovej vojne všetky zanikli a vznikol Slovenský liehový priemysel a neskôr Východoslovenské liehovary. Až teraz v lete vznikla na území mesta nová pálenica,“ hovorí Milan Vdovjak, autor knihy o alkoholových etiketách.
„Máme etiketu liehovaru, ktorý v roku 1875 založili v Spišskej Belej na výrobu špeciálneho alkoholu. Založili ju otec a syn Kleinbergerovci. Zrejme však borovičku začali vyrábať okolo roku 1850, keď rodina Kleinbergerovcov prišla do Spišskej Belej. V roku 1901 založili Hospodárske družstvo, kde ročne vyrobili 720 litrov liehu. Neskôr sa z družstva stal Hospodársky liehovar s výrobou 100-tisíc fliaš liehu, liehovín a likérov. V roku 1940 bola firma Kleinbergerovcov arizovaná obvodným tajomníkom Hlinkovej ľudovej strany Ladislavom Leporisom. V roku 1947 bol podnik Kleinbergerovcom vrátený, neskôr im však firmu znárodnili...“
Výroba borovičky potom fungovala v závode Východoslovenských liehovarov Košice, ktorý v 90. rokoch privatizovali a neskôr zavreli. Tradícia výroby tradičnej spišskej borovičky sa mnohokrát spretrhala, ale jej výroba a kvalita sa zachovala dodnes. „Aj napriek veľkým marketingovým snahám a podporám mnohých zahraničných značiek je borovička náš najpredávanejší alkohol,“ hovorí s úsmevom Milan Štefánik, chatár z Chaty pod Soliskom. Skrátka, borievka do Tatier patrí!
Borievka, jalovec
Ihličnatý vždyzelený ker až malý strom s modročiernymi bobuľami. Rastie na suchých stráňach a kvitne od apríla do júna. Plody borievky majú dezinfekčné, antibakteriálne a silno močopudné účinky. Používali sa v ľudovom liečiteľstve aj na vyvolanie potratu, preto ten názov jalovec. Bobule sa používajú aj ako korenie.
Ako sa vyrába
Neexistuje borievkový destilát. Nebolo by možné pozbierať toľko plodov, ktoré sú vlastne suché šišky. Borievky sa umyjú, pomelú a naložia do liehu. Po čase sa pridajú kvasinky a celé sa to prekvasí. Neskôr sa táto zápara predestiluje, až vznikne destilát so 70 % koncentráciou alkoholu. Ten sa presným pomerom pridáva do jemného liehu, a tak vzniká borovička. Čiže nápoj sa vyrába rezaním borievkového destilátu liehom. Najlacnejšie borovičky však destilát ani nevideli a obsahujú len umelé arómy.
