Keď si konečne vypočula zdrvujúci verdikt, prišiel šok - nik nevedel, ako ju liečiť. Choroba, ktorá trápi Ivetu (44) z Jaslovských Bohuníc, je ojedinelá a na Slovensku ju zrejme nemá nikto. Postihuje len štyroch ľudí zo 100-tisíc. Sympatická Iveta (44) sa stretla aj s ľuďmi, ktorí o nej povedali, že je hypochonderka. Opak je však pravdou. Ruku mamy jednej dcérky (23) nezdobí šperk, ale náramok, ktorý jej môže zachrániť život.
Má na ňom telefónne čísla, ako aj diagnózu a lieky, ktoré potrebuje. „Všetko sa začalo pred 7 rokmi. Vracala som, mávala som veľmi časté hnačky. Nedokázala som sa postaviť z postele, mala som veľa herpesov a môj stav sa dostal až do takej fázy, že som sa ocitla na infúziách,“ opisuje. Lekári, ktorí jej robili odbery a vyšetrenia, vraveli, že je v poriadku.
Problémy v spoločnosti
Všetko sa otočilo, až po operácii platničky. „Vtedy mi zistili, že mám hormón kortizón veľmi nízky. Odtiaľ ma poslali na endokrinológiu a onkológiu,“ rozpráva Iveta, ktorá pracovala ako chyžná. Diagnóza bola krutá - centrálny hypokorticizmus. „Ťažko sa mi chodí medzi ľudí. Hneď ako sa ocitnem v spoločnosti a som nervózna, hormón sa mi zníži a ja môžem odpadnúť. Musím si okamžite zvýšiť dávku lieku,“ vraví s tým, že jej pomáha manžel.
„Keby nebol on, tak to nezvládnem finančne ani psychicky,“ hovorí. Dnes je na invalidnom dôchodku. „Behala som, korčuľovala som sa a tiež sme s dcérkou chodili na dovolenky, s manželom na plesy. Dnes som rada, keď ležím a nič mi nie je,“ hovorí s tým, že nevie, čo bude. „Lekári hovoria, že som ich jediná pacientka, ktorú s touto vzácnou diagnózou poznajú. Pomaly, ale isto strácam zrak na pravom oku. Zatiaľ je to malé, ale ak to prepukne, budem slepá,“ dodáva.
Addisonova choroba
- chronická nedostatočnosť obličiek alebo hypokorticizmus
- prepukne, ak nadobličky nedokážu produkovať dostatočné množstvo hormónu kortizolu a aldosterónu
- príznaky: slabosť, únava, zlá tolerancia stresu, zvýšená pigmentácia, nevoľnosť, vracanie, hnačky, nespavosť
- podáva sa hydrokortizón
