Zlom v cestovaní neskôr už vysokoškolského páru predstavoval zmeškaný let do Bruselu. "Na druhý deň ráno začal výlet, ktorý nám tak trochu otvoril oči. Uvedomili sme si, koľko výhod prináša cestovanie vlastným autom," opisuje Zuzka obdobie, kedy vymenili klasickú prepravu lietadlom za niečo adrenalínovejšie. Najskôr spávali schúlení na predných sedačkách auta a varili si na parkovisku. "V roku 2009 sa k nám pridal náš dnes už 27-ročný Ford Bronco. A my sme mohli začať objavovať svet aj mimo asfalt," dodáva. Na strechu pripevnili strešný stan a začali s menšími výletmi.
Extrémna BAM road na Sibíri
Na prvú veľkú cestu sa vybrali až v roku 2014. "Odišli sme na 5 mesiacov a počas nich precestovali Irán, Turkmenistan, Uzbekistan, Tadžikistan, Kazachstan, Kirgizsko, Azerbajdžan, Arménsko, Gruzínsko a Turecko. Najazdili sme 25 000 km." Po návrate nepredpokladali, že niečo podobné ešte niekedy zopakujú. Zuzka však túžila vidieť Mongolsko a Martin chcel zdolať niečo adrenalínové, preto do plánu pridal BAM road na Sibíri. "Ja som teda vôbec netušila, do čoho ideme. Videla som pár videí z prejazdov cez nejaké mosty, ale realita bola oveľa náročnejšia.
Lacnejšie ako život v Bratislave
Podľa Zuzky je ich fungovanie na adrenalínovej expedícii ekonomickejšie ako život v Bratislave. "Spíte v aute - nie po hoteloch, varíte v aute - žiadne reštaurácie, nemáte priestor ísť na nákupy alebo na kávičku do mesta s priateľmi, lebo však ani mesto, ani priatelia, ani obchody tam nie sú. Potraviny sú v týchto oblastiach neporovnateľne lacnejšie a pohonné látky ani nehovorím."
Ľudí ale pri podobných cestách väčšinou brzdí strach. "Aj my sme mali v hlave plno otázok. Čo financie, bezpečnosť, poruchy, ponorková choroba? Ale spomínať v starobe na to, z čoho všetkého sme mali strach doma na gauči, to nechceme." Zdôrazňuje, že pri cestovaní treba dôverovať v samého seba a nepodceňovať sa. Medzi najlepšie zážitky pri cestovaní patria podľa dvojice stretnutia s miestnymi ľuďmi. Autentickosť krajiny spoznali najlepšie počas riešenia nejakého problému. "Mnohokrát to, aspoň v našom prípade, začína riešením poruchy na aute. Napríklad v Tadžikistane na Pamíre, v nadmorskej výške cez 4000 m, stovky kilometrov od najbližšieho mesta, nám praskla benzínová nádrž. Ujala sa nás rodinka Erali," spomína nápomocných domácich Zuzka.
Dobrosrdečnosť ľudí sa prejavila aj na jazere Namak v Iráne, keď už za tmy sedeli pri aute a pozorovali hviezdy. Ako opisuje Zuzka, zrazu sa v diaľke objavili svetlá auta, ktoré šlo ich smerom. Keď sa priblížilo, zhasli svetlá a približovali sa v úplnej tme. "Posunuli sa asi na 200 m, zasvietili si na nás baterkou a opäť všetko zhasli a približovali sa. V hlavách sme okamžite počuli varovania rodičov, babiek aj tiet, premietali sa nám katastrofické titulky zo správ. Nakoniec sa ukázalo, že mladá iránska rodinka hľadá miesto na zakempenie a nechce nás svetlom budiť, no ani do nás naraziť," uzatvára úsmevnu príhodou Zuzka, ktorej spolu s manželom vyšla kniha mapujúca napínavé expedície naprieč Mongolskom a Sibírou!
Chcete sa podeliť o svoj netradičný koníček? Napíšte nám na tip@novycas.sk!
