Poznáme ich melódie aj slová no ani netušíme, aké sú staré, kde sa vzali, alebo kto ich zložil. Čo vieme o najznámejších koledách, ktoré si spievame na Slovensku?
Poďme, bratia, do Betléma
Poďme, bratia, do Betléma
Didlaj, didlaj, didlaj da
Ježišku, miláčku, ja ťa budem kolembati
Ježišku, miláčku, ja ťa budem kolembať.
Preslávila ju Tublatanka
Skladba neznámeho autora dlho žila v ústraní iných kolied. Asi najviac ju preslávila rocková úprava v podaní slovenskej Tublatanky. Rovnomenný album cover verzií kolied vyšiel v roku 1993.
Narodil sa Kristus Pán
Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa,
z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa.
Z života čistého, z rodu kráľovského
nám Pán narodil sa.
Prišla k nám z Čiech
Narodil se Kristus Pán má pôvod v Čechách, zrejme v husitskom období. Najstaršie notované zápisy pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. Piata a šiesta sloha sú novšieho dáta, vyšli v slovenskom evanjelickom spevníku Cithara sanctorum v roku 1636.
Do hory, do lesa, valasi
Do hory, do lesa, valasi!
Či horí v tom našom salaši?
Radosť veľká sa zjavuje
a tento svet potešuje.
Vstávajte bratkovia k jasličkám,
aby ste zjavili svetlo nám.
Zložil ju žilinský františkán
Autorom koledy je františkán a hudobný skladateľ českého pôvodu Edmund Pascha, ktorý pôsobil na Slovensku. Prvú zmienku o nej obsahuje Žilinský kancionál, ktorý Pascha spísal okolo roku 1770. Je pravdepodobné, že koleda vznikla v Žiline, keď žil v tunajšom kláštore.
Tichá noc
Tichá noc, svätá noc!
Všetko spí, všetko sní,
sám len svätý bdie dôverný pár,
stráži Dieťatko, nebeský dar.
Sladký Ježiško spí, sní,
nebesky ticho spí, sní.
Vianočný hit má 200 rokov
Asi najznámejšia koleda mala premiéru 24. 12. 1818 v Oberndorfe pri Salzburgu (Rakúsko). Kaplán Joseph Mohr napísal text a organista Franz Xaver Gruber zložil melódiu. Okamžite sa stala veľmi populárnou, neskôr ju preložili do 300 jazykov a nárečí. Pozostáva zo 6 strof, väčšinou sa spievajú 3 z nich.
Ó, kresťania
Ó, kresťania, poďme, radostne plesajme
a postojme pri jasliach v Betleheme.
Dieťatko, ajhľa, nám sa narodilo:
Ó, pozdravme ho vrúcne,
veď pokoj, radosť, spásu nám prinieslo.
Anglická óda
Autorom skladby, ktorá sa pôvodne nazýva Adeste Fideles, je asi Angličan John Francis Wade. Učiteľ hudby a latinčiny ju zložil v roku 1743 vo Francúzsku, kam ušiel pre politické represálie v Británii. Je otázne, či ide o koledu, alebo o ódu na narodenie následníka anglického trónu.
Aj tieto melódie poznáte
- Búvaj, dieťa krásne
- Keď tá jasná hviezda
- Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám!
- Dobrá novina, šťastná hodina
- Nesiem vám noviny, počúvajte!
- Dnešný deň sa radujme
- Ó, chýr preblahý
- Aký je to svit
Koledy spievame stáročia
Katarína Nádaská, etnologička
Slovo koleda má veľmi staré korene a spája sa s ním viacero významov. Obyčajne ním označujeme piesne spievané vo vianočnom období, týmto slovom sa označujú aj hovorené vinše a želania hojnosti a hospodárskej prosperity. V širšom zmysle slova sa koledou nazýva aj obchôdzka, s ktorou bolo spojené spievanie piesní a recitovanie vinšov počas vianočného obdobia. Koledníci dostávali nejakú malú odmenu, koláč, oriešky, sušené jabĺčka. Koledy boli známe už od 10. storočia, ale odovzdávali sa iba ústnou tradíciou. Zachované písanou formou sú od 17. storočia. Obchôdzky so spievaním kolied sa na našom území spontánne ukončili po 2. svetovej vojne. Aj keď v súčasnosti sa nielen v mnohých obciach, ale aj mestách revitalizujú. A opäť chodia koledníci s betlehemom a prichádzajú, aby domácich potešili.
