Napísal to v utorok americký denník The New York Times (NYT), ktorý k tomuto záveru dospel po preskúmaní stoviek stránok interných dokumentov Facebooku. Špeciálne kontrakty priniesli kalifornskej firme nových užívateľov a podporovali ich aktivitu, takisto aj rast príjmov z reklám. Používatelia však o zdieľanie dát s tretími stranami informovaní neboli.
Interné dokumenty získané reportérmi NYT pochádzajú z roku 2017 a popisujú dohody o zdieľaní dát s viac ako 150 firmami, medzi ktorými prevažujú technologické spoločnosti a poskytovatelia digitálnych služieb ako Microsoft, Netflix, Spotify alebo ruský internetový vyhľadávač Yandex. Sú tu ale aj výrobcovia áut a mediálne spoločnosti. Dohody týmto firmám umožnili prepojiť svoje služby s facebookom, čo zvýšilo ich atraktivitu. Z dokumentov Facebooku vyplýva, že napríklad vyhľadávač Bing patriaci Microsoftu mohol na základe zmluvy prezerať mená priateľov daného facebookového používateľa bez ich súhlasu. Streamovacie platformy Netflix a Spotify mali možnosť čítať súkromné správy posielané medzi užívateľmi. Amazonu a Yahoo poskytovala sociálna sieť prístup k informáciám o priateľoch užívateľov, hoci verejne vyhlasovala, že takýto typ zdieľania už pred rokmi skončil.
Všetky popísané dohody boli podľa NYT v roku 2017 stále platné a niektoré platili ešte v tomto roku. Predstavitelia Facebooku vrátane jeho zakladateľa Marka Zuckerberga opakovane v reakciách na škandály týkajúce sa nakladania s dátami uisťujú, že spoločnosť nikomu dáta nepredáva. "Hoci je pravda, že Facebook dáta užívateľov nepredával, počas niekoľkých rokov uzatváral dohody o zdieľaní informácií s desiatkami spoločností v Silicon Valley. Títo partneri dostali hlbší prístup k užívateľským dátam, než aký kedy Facebook priznal. Kontrakty na oplátku pomohli Facebooku priniesť nových používateľov, nabádali ich, aby sociálnu sieť používali ešte častejšie a navyšovali zisky z reklamy," vysvetľuje NYT.
Na selektívne sprístupňovanie užívateľských dát tento mesiac upozornil aj britský poslanec Damian Collins, ktorého výbor pre digitálne médiá prešetruje škandál okolo poradenskej spoločnosti Cambridge Analytica. Britský parlament na začiatku decembra zverejnil zhabané e-maily posielané medzi manažérmi Facebooku vrátane Zuckerberga, ktoré okrem iného naznačujú, že spoločnosť odobratie prístupu k dátam používala ako nástroj boja proti konkurencii. Jadrom škandálu Cambridge Analytica je zneužitie niekdajšej praxe Facebooku, ktorý do roku 2015 vývojárom aplikácií pre svoju platformu sprístupňoval dáta nielen všetkých osôb používajúcich danú službu, ale aj ich priateľov. Po prepuknutí kauzy na začiatku roka Facebook uisťoval, že túto medzeru vo svojej dátovej politike už pred dlhšou dobou zacelil. Lenže desiatky spoločností, ktoré s ním vstúpili do špeciálnych partnerstiev, mali podľa NYT prístup k výrazne väčšiemu objemu dát, než spomínaná britská poradenská firma, ktorá sa podvodne dostala k informáciám až o 87 miliónoch používateľov.
Americký denník napísal, že partneri Facebooku čerpali dáta stoviek miliónov ľudí mesačne, vrátane e-mailových adries a telefónnych čísel, bez ich súhlasu. "(Dokumenty) Tiež nastoľujú otázky o tom, či Facebook neporušil dohodu s Federálnou komisiou pre obchod (FTC) z roku 2011, ktorá sociálnej sieti zakázala zdieľať dáta užívateľov bez explicitného súhlasu," uviedol NYT. Facebook toto v následnom vyhlásení odmietol. Podľa NYT spoločnosť tvrdí, že jej partneri tvorili akúsi nadstavbu sociálnej siete a akékoľvek informácie nahrané užívateľmi teda mohli byť s firmami zdieľané bez dodatočného povolenia užívateľov.
