Po roku 2010 a 2014 si rodáčka z ruského Ťumeňa pripíše po tretí raz triumf v prestížnej ankete. Na troch olympiádach získala až šesť medailí - tri zlaté a tri strieborné.
Na olympijskú medailu premenila v podstate každý tretí štart. V medailovej bilancii medzi biatlonistkami je pred ňou len jedna súperka – Nemka Kati Wilhelmová. Má o jeden bronz viac.
Bola vlaňajšia sezóna najúspešnejšou vo vašej kariére?
- Áno, je to pravda, že lepšiu sezónu som ešte naozaj nemala. Všetko najkrajšie sa udialo vo februári v Pjongčangu.
Keby ste mohla vrátiť čas, čo by ste na olympiáde urobila inak?
- Keby som niečo urobila inak, tak by to nemuselo dopadnúť ani tak, ako to dopadlo. Myslím si, že v živote je všetko tak, ako má byť a čo sa deje, tak sa deje pre niečo. Smutná som bola iba z toho, že aj v Pjongčangu nezískala tretie zlato v rade v rýchlostných pretekoch po Vancouveri 2010 a Soči 2014. Ale takto to malo byť a som rada.
Ktorá z medailí vás stála najviac síl?
- Tá prvá strieborná v stíhačke. Bol to zlomový moment na zimných hrách, potom tie ďalšie preteky som si už užívala a išlo sa mi aj ľahšie na trati.
Koho by ste vy zvolila za Športovca roka 2018?
- Mám viacero hrdinov v našom športe ako Veronika Veléz-Zuzulová, ktorá je veľká žena a veľmi preslávila slovenské lyžovanie vo svete. Má skvelú nástupkyňu v Petre Vlhovej, ale Veronika je pre mňa kráľovná. Ľudským vzorom je zase chodec Matej Tóth, ktorý po tých veľkých problémoch získal striebro na Európe, ale pre mňa má táto medaila cenu zlata. A samozrejme výnimočný športovec je Peter Sagan, na ktorého výborné výsledky sme si už zvykli. Tiež mal problémy mimo športu, ale zvládol to bravúrne. Ale svoj hlas by som dala Maťovi Tóthovi.
Celý rozhovor s Anastasiou Kuzminovou si prečítajte v sobotňajšom vydaní denníka Nový Čas
