Rodáčka z ruského Ťumeňa si tento honor za rok 2018 zaslúžila tým, že na februárovej olympiáde v Pjongčangu získala zlatú a dve strieborné medaily. Na včerajšom galavečere ankety Klubu športových redaktorov Športovec roka 2018 v bratislavskom Národnom divadle síce chýbala, ale denníku Nový Čas poskytla rozhovor. Prezradila, že má za sebou najlepšiu sezónu v kariére a aj to, kde strávi blížiace sa vianočné sviatky!
Bola vlaňajšia sezóna najúspešnejšou vo vašej kariére?
Áno, je to pravda, že lepšiu sezónu som ešte naozaj nemala. Všetko najkrajšie sa udialo vo februári v Pjongčangu.
Keby ste mohli vrátiť čas, čo by ste na olympiáde urobili inak?
Keby som niečo urobila inak, tak by to nemuselo dopadnúť ani tak, ako to dopadlo. Myslím si, že v živote je všetko tak, ako má byť a čo sa deje, tak sa deje pre niečo. Smutná som bola iba z toho, že som aj v Pjongčangu nezískala tretie zlato v rade v rýchlostných pretekoch po Vancouveri 2010 a Soči 2014. Ale takto to malo byť a som rada.
Vnímate počas pretekov fanúšikov či realizačný tím, ktorí na vás popri trati pokrikujú?
Keď sa postavím na štart, tak zamávam do kamery a potom už vidím iba svoj svet. Samozrejme, počujem to a vnímam, ale snažím sa sústrediť iba na samotné preteky.
Ste aktívna pretekárka, ale aj matka dvoch detí. Je ťažké skĺbiť športovú kariéru a súkromie?
Klamala by som, že je to jednoduché a aj to, že moje deti sú z toho nadšené, že celý rok stále cestujeme. Deti sme neurobili s manželom pre našich svokrovcov, ale pre nás a sú v našom živote veľmi dôležité. Šport je však naša práca, snažíme sa s nimi tráviť čo najviac času, učiť ich aktívne športovať a mať ich čo najviac pri sebe. Tento šport ma doteraz ešte baví, ale oproti iným športovcom mám tú výhodu, že si pri rodine dokážem oddýchnuť od športu a to je najdôležitejšie v mojom živote.
Manžel bol lyžiar a vy úspešná biatlonistka, takže pôjdu aj deti vo vašich šľapajach?
Genetiku majú dobrú. Je na nich vidieť, aké sú silné a vytrvalé. Jelisej má 11 rokov, vyskúšal už viacero športov a keď ho niečo naozaj nadchne a bude to chcieť naplno robiť, bude mať s manželom našu plnú podporu. Od dvoch rokoch už bežkuje, keby sa rozhodol pre tento šport, tak si myslím, že by bol úspešný. Na Slovensku sú však v bežeckom lyžovaní ťažké podmienky, nie ako v minulosti. A dcérka Olívka je živé dieťa, myslím si, že ak si vyberie nejaký šport, tak bude úspešná.
Bude táto sezóna naozaj posledná v kariére?
Po vlaňajšej úspešnej sezóne som zvažovala koniec, ale ešte som pociťovala potrebu sa pri tomto športe zdržať. Ešte som nedosiahla všetky svoje maximá, chýba mi zlato z MS a vybieliť všetkých 20 terčov. Ale hlavne som chcela ešte svoje skúsenosti stihnúť odovzdať tým, čo o to majú záujem. Nechcela som v tom najlepšom zabuchnúť dvere za sebou a rozlúčiť sa so športom, ktorý milujem a robím 20 rokov. Preto som sa rozhodla absolvovať poslednú sezónu.
Na čo sa najviac tešíte počas Vianoc a kde ich strávite?
Naše posledné preteky končia v Česku 23. decembra, takže ak sa všetko podarí, tak domov prídeme pár hodín pred Štedrým dňom. Veľmi sa na toto obdobie teším, ale doma budeme iba tri dni, pretože potom cestujeme na sústredenie do Slovinska.
Budete piecť s deťmi koláče?
Veľmi nestíhame, toto urobia svokrovci a naši kamaráti, za čo sme vďační. Ale v minulosti, keď bol čas, tak som robila kapustnicu a aj s deťmi piekla. Sú to krásne chvíle. Pre nás je najväčším darom, keď sme spolu v kruhu rodiny, to je najväčší darček.
Tešíte sa na Mrázika?
Ale áno. Túto rozprávku poznám z Ruska, ale veľmi obľúbená je už aj na Slovensku.
Koho by ste vy zvolili za Športovca roka 2018?
Mám viacero hrdinov v našom športe ako Veronika Veléz-Zuzulová, ktorá je veľká žena a veľmi preslávila slovenské lyžovanie. Má skvelú nástupkyňu v Petre Vlhovej, ale Veronika je pre mňa kráľovná. Ľudským vzorom je zase chodec Tóth, ktorý po tých veľkých problémoch získal striebro na Európe, ale pre mňa má táto medaila cenu zlata. A, samozrejme, výnimočný športovec je Sagan, na ktorého výborné výsledky sme si už zvykli. Tiež mal problémy mimo športu, ale zvládol to bravúrne. Ale svoj hlas by som dala Tóthovi.
