"Najviac úrazov sa stáva popoludní, keď už je zjazdová trať rozbitá, môžu na nej vznikať kopce a haldy snehu, ktoré potom spôsobujú úrazy. Na začiatku spustenia vlekov sú zase zjazdovky upravené a nárazy vznikajú práve v dôsledku veľkej rýchlosti," tvrdí záchranár Horskej záchrannej služby (HZS) Jozef Richnavský.
Rizikové sú podľa neho miesta, kde sa stretávajú dve zjazdovky, pretože rýchlejší lyžiar z jednej zjazdovky prichádza medzi pomalších a neprispôsobí svoju jazdu. "Rizikové je, aj keď sú lyžiari a snowboardisti spoločne na jednom svahu," doplnil.
Snowboardisti majú podľa jeho slov iný štýl jazdy a inú brzdnú dráhu. "Lyžiar často nevie predvídať, ktorým smerom sa snowboardista pohne," hovorí Richnavský. Avšak to, aby sa lyžiari a snowboardisti spúštali oddelene sa podľa neho v praxi nedá zrealizovať, pretože zjazdoviek je málo. Za úrazy môže aj veľká kapacita lanoviek a vlekov. "Svahy sú preplnené a vo väčších strediskách mávame aj 20 úrazov za deň," priblížil horský záchranár.
Apeluje tiež na to, aby ľudia neboli arogantní a pri zrážke si pomohli či zavolali pomoc HZS. "Stáva sa, že keď sa vypytujeme, čo sa stalo, zranený uvádza, že ho niekto zrazil a odišiel. Je to prejav bezohľadnosti a arogancie, keď sa človek ani len neopýta druhého, čo sa mu stalo," tvrdí Richnavský. Podľa štatistík HZS sa na slovenských svahoch približne polovica úrazov stane Slovákom. Po nich nasledujú v rebríčku Poliaci, Česi a Maďari.
Podľa Jozefa Richnavského je pri pobyte na horách dôležité mať pripoistenie na zásah HZS, ktorý nie je krytý zo zdravotného poistenia. "Ak sa úraz stane mimo vyznačenej zjazdovej trate, náklady môžu byť naozaj vysoké. Príkladom je lavínová akcia, pri ktorej zasahuje veľký počet záchranárov, záchranárska helikoptéra a cena sa môže vyšplhať na niekoľko tisíc," tvrdí Richnavský.
