Dnes to oznámil hlavný tajomník japonskej vlády Jošihide Suga, informovala agentúra AP. Obnovený lov vraj bude obmedzený len na výsostné vody Japonska a výlučnú ekonomickú zónu pri pobreží. Špekulácie o japonskom odchode z IWC sa v médiách objavili už minulý týždeň. Medzinárodná komisia v roku 1986 kvôli klesajúcim stavom veľrýb uvalila na ich komerčný lov moratórium.
Japonsko rok potom prešlo na "lov pre vedecký výskum", avšak opakovane uvádzalo, že jeho cieľom je obnovenie lovu komerčného. Podľa Tokia sa stavy veľrýb už zvýšili natoľko, že to je možné, IWC ale žiadosti Japoncov odmieta. Naposledy tak urobila pri svojom zasadnutí v septembri.
V roku 2014 tiež Medzinárodný súdny dvor (ICJ) rozhodol, že by Japonsko malo zastaviť veľrybársku činnosť vo vodách pri Antarktíde, pretože vyhodnotili, že Japonci veľryby nezabíjajú kvôli výskumu. Ázijská krajina sa ale po ročnej prestávke k lovu v tejto oblasti vrátila. Vládny tajomník Suga ohlásil, že obnovený komerčný lov sa morí pri južnom póle týkať nebude a realizovaný bude iba v teritoriálnych a ekonomických vodách Japonska.
Japonskí predstavitelia uvádzajú, že z IWC, ktorej cieľom by mala byť udržateľnosť lovu, sa stala protiveľrybárská organizácia. Kritizujú údajný nedostatok tolerancie k rozdielnym pohľadom na lov veľrýb a tiež neschopnosť vyriešiť dlhodobý rozkol medzi ochranármi veľrýb a stúpencami ich lovu.
Japonci lovia veľryby už stovky rokov, v dôsledku zahraničných protestov a klesajúceho dopytu po mäse však táto aktivita slabne. Podľa agentúry Reuters väčšina obyvateľov veľrybie mäso neje, denník Asahi uvádza, že jeho konzumáciu tvorí 0,1 percenta celkovej spotreby mäsa v krajine. Do japonských obchodov sa však dostáva mäso z veľrýb zabitých pri love na vedecké účely, čo kritici považujú za obyčajnú zásterku.
