Na Vianoce bolo okolo nuly a pred koncom roka sa teploty šplhali cez desať stupňov, v noci zo Silvestra na Nový rok sa cez Krušné hory prevalila vlna extrémne studeného vzduchu. Ranné teploty 1. januára 1979 sa prepadli až k 15 stupňom pod nulou. Zamrzlo uhlie pri elektrárňach, výhybky aj autá a s následkami mrazu Československo bojovalo takmer mesiac.
Nečakane studené počasie, ktoré spôsobil prílev mrazivého arktického vzduchu, už o niekoľko dní skôr ochromilo severné časti východného i západného Nemecka. Celá situácia sa potom v Československu vlastne len opakovala. Najprv prišiel povianočný odmäk a takmer jarné počasie sprevádzané dažďom, ktoré rázne ukončil úder mrazivého severského vzduchu. Pamätníci spomínajú, že ak odišli na silvestrovský večierok len v ľahkej bunde, druhý deň po prebudení riskovali zápal pľúc.
Obrovské problémy spôsobil náhly nástup mrazov v energetike i doprave. Uhlie uskladnené pod holým nebom pri elektrárňach, ktoré v predchádzajúcich dňoch premoklo, zamrzlo na nerozbitnú hmotu -zmrznuté priamo vo vagónoch. Na železnici navyše zamrzli výhybky, praskali koľaje a ťažkosti mali aj samotné povrchové hnedouhoľné bane. Mráz v nich zastavil ťažobné stroje, vplyvom mrazu sa znovu a znovu trhali pásové dopravníky.
Problémy sa však nevyhli ani cestnej doprave, ktorú komplikovali nielen prívaly snehu. Automobily, ktoré ešte na Silvestra stáli v kalužiach, mali náhle kolesá pochované v ľade. Rýchly pokles teploty o 25 a 30 stupňov často odniesli akumulátory, takže sa nedalo naštartovať, vo vznetových vozoch zamrzla nafta. Najväčšie problémy ale boli spájané s uhlím, na ktorom v tej dobe prakticky úplne závisela dodávka elektrickej energie, jadrové elektrárne sa vtedy ešte len stavali.
Vláda preto rozhodla o razantných úsporách elektriny. Energeticky náročné prevádzky ako huty prešli na obmedzenú prevádzku, podniky začínali pracovať o ôsmej ráno namiesto o šiestej, aby sa ušetrilo za svietenie, zavádzali sa nočné smeny. Z dvoch televíznych programov vysielal len jeden, najskôr až od siedmej večer a neskôr od pol deviatej. Dôvod pritom bol skôr na strane divákov ako u štúdií a vysielačov, spotreba všetkých prijímačov sa totiž vtedy rovnala výkonu jednej menšej elektrárne.
Šetrilo sa aj občasným vypínaním prúdu, niekde sa znížila intenzita verejného osvetlenia, zavreli sa divadlá alebo múzea. Problémy ale neboli len s dodávkou elektriny, uhlie totiž zamrzlo aj v teplárňach a rad diaľkovo vykurovaných sídlisk tak postihli výpadky kúrenia. Keď sa ukázalo, ako veľmi je energetická kríza závažná, siahla vláda tiež k vyhláseniu mimoriadnych prázdnin pre školákov. Najprv trvali týždeň, nakoniec sa ale pretiahli na takmer celý január. Daňou za to ale bolo zrušenie jarných prázdnin.
Počas januára sa - aj vďaka zlepšeniu počasia - podarilo ľadovú kalamitu prekonať, a to aj za použitia netradičných prostriedkov. Kryhy na Labe napríklad rozrážal riečny ľadoborec Anhalt zapožičaný z východného Nemecka, pre zásobovanie dôležitej elektrárne vo Chvaleticiach na východe Čiech uhlím zase fungovala v nepretržitej prevádzke reťaz približne stovky nákladných automobilov s prívesmi, ktoré len o pár týždňov skôr skončili s prevážaním repy do východočeských cukrovarov.
Odborníci prudkú zmenu počasia, spojenú s poklesom teplôt počas niekoľkých hodín až o 30 stupňov Celzia, označujú za najdramatickejšie ochladenie, ktoré v 20. storočí strednú Európu postihlo. Podobná, avšak už nie tak extrémne situácia, nastala o šesť rokov neskôr. Vtedy opäť prišiel od severu arktický vzduch, ochladenie však bolo pomalšie, na druhú stranu však počas približne týždenných mrazov klesli teploty vzduchu na 20 až 30 stupňov pod nulou.
