Manžel pani Viery, pracoval na železnici 40 rokov ako vlakvedúci. Aj v deň smrti rozhodoval o nákladnej vlakovej súprave. Zomrel pod kolesami vlaku v obci Udavské (okr. Humenné). „Ešte v noci mi manžel rozprával, že ide do služby k rušňovodičovi, ktorý je veľmi nepozorný až nezodpovedný. Za posledné dni mal až pätnásť vážnych napomenutí na nedostatky a manžel doslova povedal, že mu ide o život a dúfa, že sa z práce vráti živý. Bohužiaľ jeho obavy sa naplnili,“ povedala nám so zlomeným hlasom manželka Viera, ktorá už tretí rok bojuje za spravodlivosť a česť svojho manžela.
Vyskočiť nemohol
Petra Ptáčka († 58) našli mŕtveho pod nákladným vlakom 15. mája v roku 2015. Železnica, polícia aj poisťovňa prípad uzavreli s tým, že smrť si vlakvedúci zapríčinil vlastnou vinou. Mal za jazdy skočiť z rušňa tak nešťastne, že padol pod vlak, ktorý ho usmrtil. „Je to holý nezmysel,“
bráni manžela pani Viera a dodáva: „Vraj mal vyskočiť z vlaku pri 24 kilometrovej rýchlosti. To by nikdy neurobil. Päť rokov mal vážne problémy s kolenom a určite by s takým kolenom nemohol skákať. Telo našli pod deviatym vagónom a jeho osobné veci boli rozhádzané asi meter okolo neho. Ak by spadol pod rušeň, tak veci sú okolo celého vlaku. A vraj ani rušňovodič nevidel kedy vyskočil, lebo sa pozeral z bočného okna,“ uvažuje nahlas Petrova manželka a pokračuje: „Manžel mi povedal, že sa práve tento rušňovodič správal ako lajdák a za posledné tri týždne mohol byť manžel jeho konaním päťkrát mŕtvy. Raz
nedotiahol šrúbovku, inokedy nespojil vagóny, manžel musel všetko za ním opravovať. Zrejme aj vtedy išiel medzi vagóny niečo po ňom opraviť a on sa z vlakom pohol bez manželovho súhlasu a overenia,“ domnieva sa Viera Ptáčková.
Čo hovoria posudky?
Vyšetrovatelia podľa nej považujú za dôkaz svojej teórie a krv na rušni. Pani Viera však tvrdí, že ju nikdy nik neanalyzoval a že krv vôbec nemusela patriť jej manželovi, ba ani človeku, ale nejakému zrazenému zvieraťu. V zázname o smrteľnom pracovnom úraze Petra Ptáčka v Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. sa uvádza: „Poškodený zamestnanec 18.5.2015 vykonával funkciu vlakvedúceho nákladnej dopravy. Šetrením bolo zistené, že poškodený zamestnanec o 14.05 hod. počas vchádzania vlaku Mn 81250 na 2, staničnú koľaj ŠT Udavské opustil stanovište rušňa HDV 752 046-3., pričom prišlo k jeho pádu pod vlak, následkom čoho utrpel zranenia, ktorým podľahol. Privolaný lekár konštatoval smrť.“
Naopak pani Viera má dva znalecké posudky, ktoré jasne hovoria, že príčina smrti nemohla nastať prejdením vlaku, ale rozdrvením medzi vagónmi. Tieto posudky však podľa pani Viery nikto nechce brať do úvahy. Pracovný súd v Poprade v polovici decembra rozhodoval o príčinách smrteľného pracovného úrazu a o zodpovednosti za tento úraz.
Pozval si šiestich svedkov vrátane vtedajšieho rušňovodiča Petra, vlakového sprievodcu aj vyšetrovateľov. Ich výpovede sa v mnohom rozchádzali a bude veľmi ťažké nájsť skutočnú príčinu tragickej smrti vlakvedúceho Petra.
„Aj keď som dodnes nedostala nijaké odškodné, ani od železnice, ani od poisťovne, nejde mi o peniaze, ale o česť môjho muža, ktorý 40 rokov poctivo a zodpovedne pracoval pre železnice. Teraz chcú vinu hodiť na mŕtveho a prípad takto jednoducho uzavrieť. To však nemôžem dopustiť,“ povedala nám nešťastná vdova na popradskom súde, ktorý sa zrejme tak skoro neskončí. „S predmetnou žalobou v plnej miere nesúhlasíme a pokiaľ ide o nejaké ďalšie komentáre, tak zatiaľ sa nebudeme vyjadrovať,“ povedal Dávid Pándy, právny zástupca Carga Slovakia a.s., firmy bývalého zamestnávateľa nebohého Petra.
