Dobiaš však musel, ako vtedy každý nováčik, pretrpieť príchod medzi veľké hviezdy. „Ligu za Trnavu som začal hrávať v osemnástich rokoch. V kabíne Spartaka som narazil na hráčov kalibru Jarábek, Švec, Geryk, Kabát. A, samozrejme, Adamec. Rok som im musel vykať. Poslušne som zdravil dobré ráno, dobrý deň. Až potom mi Hatrlo povedal: Patino, môžeš nám tykať. Vieme, že si dobrý futbalista,“ zaspomínal si Dobiaš pre Nový Čas.
V jednom sa famóznemu útočníkovi vyrovnal. Získal s Trnavou tiež päť federálnych majstrovských titulov. „Adamec bol vynikajúci futbalista. Taká ku.va (smiech). Ale to musí byť každý dobrý hráč.“ Skvelý útočník mal panický strach z lietania. Nielen Dobiaš poznal recept, ako ho obísť. „Vždy sme si kúpili alkohol a v lietadle sme popíjali. Raz sa však Hatrlo pri nastupovaní otočil už na štvrtom schodíku a zmizol. Vôbec s nami necestoval. Pri návrate z MS 1970 v Mexiku sme boli tiež trochu pod parou. Na letisku v Prahe sa dostal do konfliktu s novinárom, ktorý mu povedal, že je vôl. Tak mu Jožo jednu vrazil.“
Adamec bol silno veriaci človek. „Stále sa modlil. Aj za mňa,“ priznal Dobiaš. Na počesť 70. narodenín zorganizoval v lete na štadióne Bohemiansu exhibičný zápas Dobiašovci – Adamcovci. V reštaurácii U Fleků mali po ňom spoločné posedenie. „Tam som ho videl naposledy. Potom som už len počul, že má zdravotné problémy a je v nemocnici. To, že vedel hrať futbal, je jedna vec. Bol to však aj dobrý človek. Na môjho Hatrlka spomínam len v dobrom. Dám mu urobiť pekný veniec s nápisom: Posledné zbohom. Patino,“ dodal Dobiaš.
