Voličská základňa odvtedy mierne narástla, no percentá Smeru sa zásadne nezdvihli. Nový Čas sa pozrel na to, ako môže tieto čísla ovplyvniť odchod jedného z najpopulárnejších politikov strany Roberta Kaliňáka z parlamentu.
Exminister vnútra získal v posledných voľbách od voličov presne 357 000 preferenčných krúžkov, a tak sa automaticky zaradil na druhé miesto za šéfa Roberta Fica. Kaliňák sa však rozhodol, že z Národnej rady nateraz odchádza. Za dôvod označil rodinu.
„Zistil som, že dlh, ktorý voči nej mám, je oveľa väčší, ako som si myslel. V najbližšom období je pre mňa dôležité, aby som dlh mohol splácať. Chcem obhajovať dobré meno Smeru a jeho predstaviteľov. Určite si napríklad obnovím svoju advokátsku licenciu, aby som sa týmto veciam mohol venovať aj z právneho pohľadu,“ avizoval Kaliňák.
Vysvetľuje však, že Smer zakladal, a tak ho ani neopúšťa. Pravda je, že zostáva blízkym človekom Fica a jedným z podpredsedov. Nevylúčil zatiaľ ani to, či bude kandidovať v ďalších voľbách. Odborníci sa nezhodujú na tom, či jeho odchod z Národnej rady bude pre Smer znamenať oslabenie.
Pre stranu to bude strata
Grigorij Mesežnikov, politický analytik
Kaliňák zatiaľ zostáva jednou z najsilnejších postáv. Prieskumy potvrdzujú, že vedeniu Smeru sa podarilo svojich ľudí presvedčiť o konšpiračných bludoch a celý ten naratív ich voličov viac oslovuje, ako odrádza. Ak by Kaliňák nekandidoval, pre časť voličov to bude sklamanie. Jadro Smeru je schopné podporovať aj terajšie vedenie napriek kompromitujúcim faktom.
Nebude to rozhodujúce
Tomáš Koziak, politológ
Toto nebude rozhodujúca záležitosť. Kaliňák je vnímaný ako symbol mnohých káuz, ktoré sa so Smerom spájajú. To môže mať motivačný účinok skôr na tých voličov Smeru, ktorí sa od neho odkláňali. Nemyslím si však, že by strane pomohol zvrátiť trend poklesu voličskej základne.
