Bývalá úspešná slovenská reprezentantka sa v Rakúsku vrátila do dejiska, kde presne pred šiestimi rokmi (29. decembra 2012) slávila svoj prvý triumf a Petra Vlhová zažila premiéru v seriáli. V súčasnosti je slalom predovšetkým o súperení Vlhovej s Američankou Mikealou Shiffrinovou a sobota nebola výnimkou: "Stále dokážem mať súťažný stres, keď sledujem jazdu Petry alebo Mikaely. Viem, že je to najmä súboj ich dvoch. Keď ide Petra, cítim napätie, ani keby som ja stála na štarte. Obe jazdia na vysokej úrovni a chýb je veľmi málo. Keď sa vyskytne nejaká, je to práve tá, ktorá medzi nimi robí rozdiel." Piatkový úspech mladšej krajanky v obrovskom slalome nebol pre Velez-Zuzulovú až takým prekvapením: "Myslím si, že to nebolo šťastie, bolo to zaslúžené víťazstvo. V piatok jej to naozaj patrilo, zajazdila obidve kolá výborne, preto aj vyhrala. Osobne som vedela, ako jazdí na tréningoch, na pretekoch nikdy nebola šťastná zo svojich výsledkov. Na tréningoch jazdievala lepšie ako na pretekoch. Posun bol naozaj obrovský, bola to len otázka času. V Courcheveli zajazdila výborne druhé kolo a tu už obidve."
Absencia Velez-Zuzulovej na podujatiach SP netrvala dlho. V decembri sa do známeho kolotoča nevrátila ako lyžiarka, ale už ako matka, spolukomentátorka či predjazdkyňa slalomu s kamerou na prilbe. V novej úlohe debutovala v Courcheveli: "Bol to výborný pocit, po dlhom čase vidieť všetky dievčatá. Nevedela som, s kým sa porozprávať skôr, bola som tam aj s malým, takže bol drobnou atrakciou. V Semmeringu nie je, no je to zvláštne, ľudia ma stretávajú a negratulujú mi k výsledku, ale k môjmu dieťaťu. Dievčatá videli, že je to úžasné a že som šťastná. Každá z nich vie, na čo sa má tešiť, mladé majú ešte čas, ale tie, ktoré sa blížia k športovému dôchodku. Povedala som im, že sa nemajú čoho báť, že je to úžasné aj po kariére."
Velez-Zuzulová absolvovala záverečnú súťaž na februárových ZOH v Pjongčangu, potom sa ešte rozlúčila exhibičnou jazdou v Ofterschwangu: "Naposledy som jazdila slalom na olympiáde, takže som mala trošku obavy. Fyzická kondícia mi chýba, ale keď som sa dotkla prvej brány, zistila som, že sa to asi nedá zabudnúť. Chýba mi jedine fyzická kondícia, ale technika mi zostala. V Courcheveli to bol trošku šok, keď som išla aj jazdu v slalome. Je ťažké ísť a rozprávať popritom. Mala som napríklad nájazd do roviny a povedala som nájazd do strminy a musela som sa opraviť. Asi bolo v tele aj mozgu menej kyslíka a ťažšie sa rozprávalo."
Tridsaťštyriročnej Velez-Zuzulovej sa darí zladiť rodinné povinnosti s prácou spolukomentátorky. "Baví ma to a tým, že môj syn môže chodiť so mnou, necítim, že niečo zanedbávam. Zatiaľ je to príjemné, je to pre mňa nové, takže aj ja sa učím. Musím si dávať pozor na niektoré veci, napríklad na spisovnú slovenčinu. Myslím si, že ľudia pochopia, že som športovec a nie profesionálny moderátor, som len spolukomentátor. Zatiaľ som spokojná, mala som dosť pozitívne reakcie, teším sa, že bez tréningu a prípravy som si sadla a rozprávala som, čo som zažila, čo prežívajú lyžiarky vnútorne. Nemôžem však povedať všetko naraz, aby som mala čo rozprávať aj ďalej. Vždy sa objaví niečo nové," pokračovala Velez-Zuzulová, ktorej syn vyrastá pri lyžovaní odmalička, už sa s ním vybrala aj na svah: "Mám ho v nosiči a vyhľadávam strediská, kde nie je veľa ľudí. Boli sme napríklad na Drozdove pri Novej Bani."
