Kde sa berie ľudská blbosť?! Inteligencia nemusí zákonite súvisieť s hlúposťou

Aj keď sa názory múdrych ľudí často rozchádzajú, v jednom sa zhodujú: Nad hlúposťou sa, bohužiaľ, nedá vyhrať. Čo však robiť, keď sa s ňou stretneme, a kde sa ľudská hlúposť vôbec berie? Aj na to nám odpovedal psychológ Ján Faltus (30).

O ľudskej hlúposti sa píšu knihy, preto bude poriadna fuška napísať o nej iba na dve strany. Veď hlúposť fascinuje aj najmúdrejšie hlavy sveta. Jej najväčšou výhodou je, že je prefíkaná. Prichádza z ničoho nič, často nás zasiahne nepripravených a dokonca sa často maskuje za vzdelanie. „Ak sa človek háda s blbcom viac ako pol minúty, hádajú sa už dvaja blbci,“ znie jeden z trefných citátov legendárneho herca Jana Wericha († 75) o ľudskej hlúposti. Čo teda na ňu platí a ako sa toľké nešťastie človeku prihodí?

Nedá sa zmerať

Hlúposť sa veľmi zovšeobecňuje, čo nie je dobré. „Hlupákom, blbcom, idiotom často ľudia nazývajú iných iba preto, že nesúhlasia s ich názorom. To, samozrejme, nie je hlúposť v pravom zmysle slova. A okrem toho, ak niekto nedokáže akceptovať odlišný názor, sám je blbcom,“ začína svoje rozprávanie psychológ Faltus.

Hlúposť nemá jasnú definíciu. Nedá sa zaškatuľkovať ani merať a často je ťažko odhaliteľná, pretože sa dokáže dobre maskovať. „Hlúposť, na rozdiel od inteligencie, nie je psychologický pojem. Neexistuje pre ňu žiadna špeciálna definícia a hlavne, nie je merateľná. Ani debil, idiot či imbecil, čo sú vlastne nízke stupne inteligencie, nie sú vyjadrením hlú­posti.“ O hlúpom človeku sa podľa psychológa nedá na 100 % povedať, že je menej inteligentný.

„Prirodzeným opakom hlúposti je múdrosť, nie je to to isté ako inteligencia. Aj inteligentný človek môže robiť hlúpe veci a stáva sa to dosť často. Ak sa však bavíme o múdrosti, často sa naberá až s vekom a súvisí s predvídavosťou, empatiou a s tým, ako sa človek dokáže prispôsobiť prostrediu, nakoľko v ňom dokáže byť úspešný a najmä spokojný. Príkladom múdrosti môžu byť niektoré staré matere, ktoré boli alebo sú veľmi múdre, no ak by robili IQ testy, asi by nezažiarili. V tomto ponímaní je hlupákom teda neprispôsobivý, večne nespokojný človek, ktorý nekriticky odmieta názory druhých, na čo neváha použiť napríklad posmech či agresiu,“ vysvetľuje Faltus.

Neznesú kritiku

Hlupáka od múdreho človeka delí aj schopnosť kriticky myslieť. „Múdry človek o svojich názoroch pochybuje, pretože si nie je istý, či vie dosť na to, aby mohol svoj názor vyjadriť. Hlupák však svoje myšlienky a názory nefiltruje.“Ďalšia dôležitá vec, ktorá sa spája s múdrosťou alebo hlúposťou, je to, či dokážeme prijať kritiku.

„Múdry človek ju využije a posunie ho to ďalej. Hlupák nie je schopný kritiku prijať, a tak zostáva na rovnakej úrovni, nepoučí sa zo svojich chýb. Okrem toho hlúpejší ľudia majú zhoršenú schopnosť vnímania interakcie medzi ľuďmi, nevedia správne prečítať situáciu, veci si vysvetľujú podľa seba a všetko povedané na ich osobu vnímajú ako útok, aj keď to tak vôbec nebolo myslené. Kritika nie je útok,“ objasňuje psychológ a radí, že pri strete s hlupákom väčšinou platí staré známe - Múdrejší ustúpi.

Hlúpi inteligenti

Hlúposť vôbec nie je výsadou ľudí s nižším IQ. Aj inteligenti dokážu byť niekedy nepochopiteľne hlúpi. „Uznávaný americký psychológ Robert Sternberg napísal knihu Prečo múdri ľudia dokážu byť takí hlúpi? V nej rozpísal niekoľko faktorov, prečo je to tak. Patrili medzi ne napríklad neochvejné presvedčenie o svojej pravde či nadmerný optimizmus a očakávanie, že sa im v živote bude iba dariť.

Z toho všetkého plynuli hlúpe rozhodnutia a činy. Ako príklad spomínal exprezidenta USA Billa Clintona (72) a niekdajšiu stážistku v Bielom dome Monicu Lewinskú (45) - a teda to, ako je možné, že sa taký inteligentný človek pustil do aférky, ktorá mu zničila kariéru a v podstate aj dobré meno.“

Ľudská hlúposť teda nie je iba výsadou niektorej sociálnej skupiny, ale nájdeme ju všade. „Politika je výkladnou skriňou hlúposti, ktorá však súvisí s poruchami osobnosti. Nie je žiadnym tajomstvom, že v politike je veľa psychopatov. Často trpia poruchou osobnosti, ktorá je veľmi nepríjemná pre okolie, im samotným to však nevytvára žiadne ťažkosti. Ozajstným problémom je, ak má výraznú poruchu osobnosti niekto veľmi dôležitý, ktorého okolie zahŕňa napríklad päť miliónov ľudí. Na druhej strane v politike je hlúposť potrebná. Inak by si politici neboli schopní presadiť cez široké lakte svoj názor, ktorý je, samozrejme, jediný správny,“ hovorí s iróniou v hlase Faltus.

Výkladnou skriňou ľudskej hlúposti sú bezpochyby aj internetové diskusie. „Áno, je to miesto realizácie hlupákov, ale niekedy to nie je také jednoduché. Ak chcete, aby váš názor bral niekto vážne, mali by ste ovládať pravopis, inak vás ostatní úplne zosmiešnia. Práve na základe pravopisu je hlúposť niekedy veľmi ľahko odhaliteľná, aj keď to, samozrejme, nie je pravidlo.“

Ako nebyť blbcom

Podľa psychológa sa k hlúposti môže človek dopracovať rôznymi spôsobmi. „Často je zdedená, ale vie vzísť aj z nepodnetného prostredia. Ak sa jednoduchým rodičom narodí múdre dieťa, nemá veľa šancí v takom prostredí rozvíjať svoj potenciál. Niekedy sa zasa stane, že múdre dieťa sa naschvál napríklad v škole správa hlúpo, pretože ho pre jeho múdrosť spolužiaci nechcú prijať do kolektívu a ono chce zapadnúť. Výnimkou však nie je ani to, keď človek hrá hlupáka, pretože mu z toho plynú isté výhody. Ak sa tvári hlúpo, okolie od neho nevyžaduje veľké výkony ani zodpovednosť,“ prezrádza Faltus. Ako teda nebyť hlúpy? „Viete, hlupáci si také rady neprečítajú a múdry človek ich nepotrebuje,“ dodáva s úsmevom psychológ.

V hlúposti sme až po uši

Hana Dojčanová, predsedníčka Mensy Slovensko - organizácie, ktorá združuje ľudí s najvyšším IQ

Môžu byť aj veľmi inteligentní ľudia hlúpi?

Ja považujem za inteligentného človeka toho, ktorý je okrem vysokého IQ či vzdelania aj tolerantný, chápavý a pozerá na veci z rôznych strán, neškatuľkuje nikoho a nič. Snaží sa hľadať riešenia z nadhľadu. A najmä si o sebe nemyslí, že je stredom vesmíru. Inteligentný človek sa nájde v každom spektre vzdelania či profesií. A, naopak, hlúpy človek môže mať aj vysoké IQ, ale používa ho na zlé veci.

Napríklad robiť iným zle je hlúpe. Sú ľudia, ktorí pomalšie chápu alebo nerozumejú mnohým veciam, čo vlastne niekedy každý z nás, ale to ešte nemusí byť hlúpe. Stotožňujem sa s filozofom Immanuelom Kantom, že hlúposť je nedostatok súdnosti. Nielen voči druhým, ale najmä voči sebe. Žiaľ, ľudia sa nevedia poučiť zo svojich či iných chýb, a preto sa s hlúposťou stretávame stále. Naše dejiny sú plné hlúpostí. Vojny sú hlúpe. Ničenie vlastnej planéty je hlúposť. Sme v tom až po uši.

Dá sa vôbec bojovať s ľudskou hlúposťou, alebo je to vopred prehraný boj?

Ľudská hlúposť je hlúpa, teda obmedzená. Nie je schopná kritického myslenia, aj keď jej nositelia všetko agresívne kritizujú. Kritické myslenie je však utváranie si vlastného názoru na základe vlastných skúseností, ale aj skúseností iných. Na vec treba nazerať zo všetkých strán, a nie sa držať iba jedného, veľmi zúženého pohľadu či dokonca výmyslov. Už Konfucius povedal: „Aj nekonečné more má svoje brehy, bezbrehá je len ľudská hlúposť.“

Existujú nejaké znaky, ako spoznať hlupáka?

Takíto ľudia sú väčšinou experti na všetko, jedine ich názor je správny, názory iných ich ani nezaujímajú, prípadne ich následne prekrútia, aby zničili svojho oponenta. Často sú agresívni a musia mať vždy posledné slovo. Nie je výnimkou, že ich idolmi sú rôzni diktátori, pretože sami túžia po moci, cítia sa nedocenení, lebo z ich pohľadu sú hlupáci všetci ostatní.

Kým hlúpi ľudia sú presvedčení, že vedia všetko a každému to dokazujú, múdry človek o sebe stále pochybuje. Prečo?

Stále nevieme viac, ako vieme. Tak to bude, kým budú ľudia ľuďmi. Naozaj inteligentný človek si uvedomuje, že nevieme nič a sme len zrniečkami v nekonečnom vesmíre. Hlupák si myslí, že vesmír je on sám.

Autor: Novy Cas Nedela, Kristína Štúriková