Dnes sa už vďaka svojej vytrvalosti dokáže trochu hýbať a neprestáva snívať, že jedného dňa bude úplne samostatná. Aby to dokázala, cvičí aj niekoľko hodín denne.
Na osudný okamih Zuzana nedokáže zabudnúť. Stalo sa to pred 19 rokmi. Na Štedrý deň sa vybrala ráno do mesta. Na Slaneckej ceste jej pred auto vbehol pes, Zuzana strhla volant a narazila do stromu.
„Po zrážke som bola vyše 40 dní v kóme. V bdelej kóme celý nasledujúci rok. Schudla som až na 38 kilogramov,“ opisuje Zuzana následky vážnej nehody. Ostala ochrnutá a s čiastočnou stratou pamäti. Vzťah s jej manželom sa postupne rozpadol, no s jej synom Lukášom (23) a dcérou Luciou (22) sa neprestali stretávať. “Po nehode zo začiatku za mnou chodili všetci traja - manžel i deti. Neskôr už len deti, raz za dva týždne na pár hodín. Tiež u mňa zvykli byť cez veľké prázdniny kým chodili na základnú a strednú školu,” hovorí. Teraz ju navštevujú už menej, keď im to dovolí práca.
Cvičí každý deň
Zuzana sa odznova musela naučiť písať a čítať. Čakali ju roky rehabilitácie, ktoré zvládla aj vďaka svojej mame Terézii (66), no problémy s pohybom má dodnes. „Dokážem urobiť zopár krokov s oporou, som ale odkázaná na vozík a pomoc. Viem sa sama hýbať po byte, obliecť či postarať sa o vlastnú hygienu, no to je všetko,“ hovorí.
Zdravie pre rodičov
Aj tohtoročné Vianoce boli pre ňu sviatkami ťaživých spomienok na minulosť. „Žijem už len pre moju skvelú maminu. Neviem, čo by som robila bez nej. Najhoršie bolo, keď jej v roku 2012 diagnostikovali rakovinu. Myslela som, že sa mi znovu zrúti svet,“ spomína. Pani Terézii sa z područia zákernej choroby podarilo dostať včas, všetko však nie je zažehnané.
„Pod stromček som si želala len balík zdravia pre maminu i otca. Najviac sa bojím toho, že by som ju stratila,“ hovorí a dodáva, že by chcela nájsť spôsob, ako sa postarať o svoju mamu a postaviť sa na vlastné nohy. Teraz si totiž musia mesačne vystačiť s 370 eurami, z čoho 100 eur sú výdavky na lieky, 250 eur na bývanie a stovku minú na jedlo. Zuzanino postihnutie si vyžiadalo aj daň na ich byte.
„Keďže som nedobrovoľne nemotorná, s vozíkom či chodítkami som už obila celú chodbu i dvere na byte. Z príspevkov si to nemôžeme dovoliť opraviť. Boli by sme nesmierne vďačné, ak by sa našiel niekto, kto by nám s tým pomohol. S mamou sme odkázané len na seba, preto vždy uvítame akúkoľvek pomoc,“ priznala.