Neodpočítavajú dni do Nového roku, počítajú tie, čo žijú v beznádeji. Život ich dcérky už nič nevráti späť, tak chcú byť k nej aspoň čo najbližšie. Chcela pomáhať iným, jej sny a plány do budúcnosti však preťal krutý osud. Timea († 22) zo Štúrova v apríli 2015 podľahla zákernej chorobe, rakovine lymfatických uzlín.
Pre rodičov Andreu (48) a Tibora (51) sa v ten deň skončil život. „Prišli sme o naše jediné dieťa, o milovanú dcéru, ktorá tak veľmi chcela žiť a pomáhať druhým. Jej však nepomohol nikto,“ zadúša sa plačom mamina. Všetky sviatky od smrti dcéry trávia na cintoríne. Inak to nebude ani na Silvestra a Nový rok.
Len nejako prežiť
„Čo by sme oslavovali? S akým rokom by sme sa lúčili, pre nás sa život a radosť z neho skončili v deň dcérkinej smrti. A pripíjať si a priať si niečo do toho nového? Chceme ho len nejako prežiť,“ s trpkosťou v hlase vysvetľuje otec. „Keď sme tam, máme aspoň trochu pocit, že sme spolu. Že je nám bližšie a že nie je v tej chladnej zemi sama. Že sme spolu celá rodina,“ dodáva Andrea.
Stopy po mladej vysokoškoláčke sú po celom byte, pri jej fotografii horí sviečka, v srdciach rodičov ostane naveky. Podľa posudku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pochybil gastroenterológ, ktorý chorobu nezachytil včas.
„Bola taká dobrá, študovala sociálnu prácu a chcela si urobiť aj špeciálnu pedagogiku. Veľmi túžila pomáhať druhým, také slniečko. Keby bol lekár včas odhalil diagnózu, možno ešte mohla žiť. Mohli sme spoločne privítať Nový rok a tešiť sa z nadchádzajúcich dní. Teraz žijeme už len pri jej hrobe,“ prehĺta slová Tibor.
