Bukurešť chce podľa rumunskej vlády byť "nestranným sprostredkovateľom" medzi členskými štátmi v úsilí presadzovať agendu Únie. Tú čakajú v prvom polroku 2019 viaceré náročné skúšky ako vystúpenie Spojeného kráľovstva, známe ako brexit, voľby do Európskeho parlamentu, ktoré by mohli posilniť euroskeptické sily v ďalších krajinách, i rokovania o rozpočte po roku 2020. Informácie priniesli agentúry DPA a AFP.
Mottom rumunského predsedníctva je "Súdržnosť, spoločná európska hodnota". V krajine však panuje spor medzi sociálnodemokratickou vládou a prezidentom Klausom Iohannisom, blízkym opozičným liberálom, ktorý by sa mohol odraziť aj na predsedníctve v Rade EÚ. Rumunská premiérka Viorica Dancilaová chce svoju krajinu osobne zastupovať na summitoch EÚ, ako vyhlásila v nedeľu. Oficiálne však táto úloha podľa rozhodnutia ústavného súdu z roku 2012 prináleží hlave štátu.
Prezident Iohannis kritizuje vládu pomerne často a obzvlášť v súvislosti so spornou reformou justície, ktorá aj podľa kritikov v Bruseli oslabí sudcov i prokurátorov v prospech politikov podozrievaných z korupcie. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyjadril len v uplynulých dňoch pochybnosti, či je Bukurešť pripravená na politické kompromisy v rámci predsedníctva v EÚ, aj keď, ako zdôraznil, je na to technicky dobre nachystaná.
"Myslím si, že vláda v Bukurešti ešte úplne nepochopila, čo to znamená predsedať krajinám EÚ," povedal Juncker pre nemecký nedeľník Welt am Sonntag. Poukázal na hlbokú roztrieštenosť na vnútropolitickej rumunskej scéne s tým, že ak chce niekto vychovávať k jednote Európu, musí mať najprv "zjednotený front" sám u seba doma. Rumunsko vstúpilo do Európskej únie v roku 2007 spolu so susedným Bulharskom, ktoré predsedalo Rade EÚ v prvom polroku 2018. Voči obom krajinám zaviedla Európska komisia osobitný monitorovací mechanizmus vzhľadom na nedostatky v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii.
