Uplynulý, vraždou novinára poznačený rok bol podľa najvyšších ústavných činiteľov testom demokracie. Dvojica občanov varovala aj pred nárastom extrémizmu. Analytik však pripomína, že na jeho vzostupe majú obaja štátnici svoj podiel.
Kiska na úvod príhovoru potvrdil, že ide o jeho labutiu pieseň, keďže ide o jeho posledný novoročný prejav z postu prezidenta. „Rok 2018 sa zaradil do histórie ako ďalší prelomový. Vražda zmenila rok osláv a spomienok na rok, ktorý si budeme pamätať ako rok zápasu o slušnosť a spravodlivosť,“ uviedol Kiska. Smrti Jána Kuciaka († 27) a jeho snúbenice sa v príhovore nevyhol ani premiér.
„Vražda dvoch ľudí a udalosti, ktoré nasledovali, spôsobili rozdelenie spoločnosti na dva veľké tábory,“ uviedol Pellegrini. Politológ Grigorij Mesežnikov s ním v tomto nesúhlasí: „Spoločnosť bola polarizovaná už dávnejšie. Naformuloval to tak, akoby vražda rozdelila ľudí podľa toho, ako sa k nej stavajú, pritom to je hlúposť, lebo to každý odsúdil.“ Rovnako obaja štátnici vo svojich prejavoch skloňovali slovo demokracia i keď predseda vlády približne trikrát menej, než prezident.
„Vďaka ochote postaviť sa za slušnosť a spravodlivosť sme zvýšili šancu, že veci sa budú meniť k lepšiemu,“ uviedol Kiska. „Nazval by som ho rokom skúšky našej demokratickej vyspelosti,“ povedal zase Pellegrini, ktorý sa však v prejave nevyhol straníckej rétorike a chválil vládne opatrenia. „Posilnil tým dojem, že ide o predĺženú ruku Fica,“ myslí si analytik. Ďalšou spoločnou témou bol extrémizmus. „Tá hrozba je skutočná. Budeme jej čeliť v prezidentských voľbách či vo voľbách do europarlamentu,“ vyhlásil prezident.
Politický analytik si však myslí, že tomu mohol Kiska zabrániť: „Keby opäť kandidoval, asi by vyhral a extrémisti by mali smolu." Za najšťastnejšie nepovažuje ani slová premiéra, ktorý extrémizmus takisto odsúdil. „Práve on pochádza zo strany, ktorej predseda živí konšpiračné portály. Veď vďaka nim tretina ľudí verí, že protesty organizoval Soros,“ uzavrel kriticky Mesežni- kov, no dodal, že treba oceniť, že štátnici neopomenuli dôležité témy.
Veľkou výzvou zostáva hľadať a ponúkať také riešenia, aby časť našej spoločnosti nevidela východisko z hnevu či beznádeje v extrémnych riešeniach a politikoch, ktorí demokraciou a slobodou pohŕdajú. Táto hrozba, často živená nenávisťou, je skutočná. Budeme jej čeliť aj v nadchádzajúcich prezidentských voľbách či vo voľbách do Európskeho parlamentu.
