Návrat Pelosiovej médiá hodnotia ako historický, lebo je po viac ako 60 rokoch prvou, kto predsednícke kreslo v snemovni po návrate z opozície opäť získal. Senát zostal pod kontrolou republikánov.
Sedemdesiatosemročná Pelosiová sa do funkcie predsedníčky Snemovne reprezentantov vrátila po ôsmich rokoch. Je zatiaľ jedinou ženou, ktorá tento vrcholný ústavný post zastávala, prvýkrát bola doň zvolená v januári 2007. Naposledy sa vrátil do predsedníckeho kresla po pauze v opozícii demokrat Sam Rayburn, ktorému sa to podarilo hneď dvakrát. Tento post zastával najprv do roku 1947, potom znova od roku 1949 do januára 1953 a naposledy potom od januára 1955 do novembra 1961. V čase, keď bol Rayburn v opozícii, snemovni opakovane predsedal republikán Joseph Martin.
Krátko po novembrových voľbách sa niekoľko demokratických kongresmanov síce vyslovilo proti znovuzvoleniu Pelosiovej do čela snemovne, kongresmanke sa ale podarilo kritikov presvedčiť. Nie všetci demokrati ale nakoniec Pelosiovú podporili. Z 235 demokratov tak urobilo 220. Republikáni proti Pelosiovej postavili vodcu snemovňovej menšiny Kevina McCarthyho, ktorý obdržal 192 hlasov. V Senáte medzitým republikánsky viceprezident Mike Pence, ktorý je z titulu funkcie nevoleným predsedom tejto kongresovej komory, prijal prísahu novozvolených senátorov.
V novembrových voľbách Američania vyberali nové zloženie celej 435-člennej Snemovne reprezentantov a tiež 35 nových zákonodarcov zo stočlenného Senátu. Demokrati získali v snemovni väčšinu 235 kresiel, republikáni naopak svoju kontrolu Senátu rozšírili na 53 mandátov. Analytici nové rozloženie síl v americkom zákonodarnom zbore považujú za komplikáciu pre zostávajúce dva roky mandátu republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa, ktorého administratíva bude nútená hľadať kompromisy s demokratmi.
Snemovňa sa ešte vo štvrtok chce venovať finančnému sporu Kongresu s Trumpom, kvôli ktorému rad federálnych úradov nemá peniaze na svoju prevádzku. Demokrati plánujú hlasovať o sérii opatrení, ktoré by dotknutým orgánom zabezpečili financie. V návrhu však chýba päť miliárd dolárov na stavbu múru na hranici s Mexikom, ktoré Trump požaduje a bez ktorých financie na chod úradov odmieta. Vodca republikánskej väčšiny v Senáte Mitch McConnell vo štvrtok vyhlásil, že senátori v súvislosti s finančným sporom neschvália žiaden návrh, o ktorom bude jasné, že ho Trump nepodpíše. O riešení sporu chce Trump v piatok rokovať s predstaviteľmi Kongresu. K presadeniu vládnych financií v Senáte je potrebných najmenej 60 hlasov, čo znamená, že republikáni sa bez súhlasu demokratov nezaobídu.
