Všetci chceme kupovať slovenské ovocie či zeleninu, a podporiť tak prácu farmárov, no častokrát je naše nákupné správanie v praxi iné. Podľa prieskumov sa Slováci pri nakupovaní riadia kvalitou, čerstvosťou a cenou, a až na ďalšom mieste sledujú pôvod potraviny. Slovenské produkty sú však väčšinou drahšie ako zahraničné, čo býva dôvodom, ktorý nás odradí od ich kúpi. Čo sa skrýva za ich vyššou cenou?
Slovensko už nie je lacným výrobcom potravín. Môže za to hneď niekoľko faktorov. Rastú mzdy, nájomné, dane, ceny osív, chémie, hnojív, strojov a ich údržby, ceny za služby, atď. Technológia je dnes oveľa náročnejšia a pestovanie ovocia a zeleniny si vyžaduje oveľa drahšie riešenia sadenia, starostlivosti, zberu, skladovania a následnej spotrebiteľskej úpravy. „V roku 2017 náklady na jeden hektár zemiakov zo skladu, pred balením, preskočili úroveň 8 000 eur, jedine pri cibuli ostali tesne pod touto hranicou,“ hovorí Šumichrast zo Zeleninárskej organizácie výrobcov.
Problémom je aj nedostatočná finančná dotácia zo strany štátu, pričom sa nejedná len o priame investície. Okolité krajiny majú častokrát aj vyššie úľavy na odvodoch, neplatia za závlahovú vodu, alebo majú iné formy podpory zo strany rezortu. Cenu domáceho ovocia a zeleniny negatívne ovplyvňuje aj chýbajúca kvalitná pracovná sila, sezónne práce a častokrát aj vrtochy počasia. Oproti okolitým štátom nás znevýhodňuje aj najvyššia DPH.
Kaufland sa napriek tejto zložitej situácii dlhodobo snaží o podporu domácich dodávateľov. Pri rozhodovaní o výbere dodávateľa je u neho prioritou mať práve toho slovenského. „Máme nastavenú spoluprácu s viac ako 200 slovenskými dodávateľmi ovocia a zeleniny, ktorí v roku 2017 dodali na naše pulty viac ako 50 miliónov čerstvého ovocia a zeleniny. Spolupracujeme aj s lokálnymi pestovateľmi a tým im dávame možnosť rásť,“ hovorí Richard Bendík, riaditeľ nákupu.
Vypestovať zemiaky, cibuľu, mrkvu, petržlen, kapustu, či zeler v perfektnom stave a uskladniť ich v moderných skladoch tak, aby vydržali 8 až 9 mesiacov skladovania do novej úrody, je totiž základným predpokladom sebestačnosti. „Aby sme to dosiahli, musíme mať pestovateľov ochotných investovať do týchto vysokorizikových plodín a získať v krátkom čase potrebné technológie. Aby boli ochotní do nich investovať, musia mať aspoň 80-90- percentnú šancu, že svoju produkciu predajú. Aby túto šancu nadobudli, musia so svojou produkciou ísť na trh, ktorý je ale dnes z väčšej časti obsadený dovozcami. A tí si svoje pozície budú chrániť. Aby sa domácim pestovateľom podarilo dovozcov vytlačiť, budú musieť zniesť niekoľko rokov strát, ktoré im vzniknú cenovou vojnou“, dopĺňa Šumichrast. Najdôležitejšie však je, aby slovenskí pestovatelia boli konkurencie schopní voči tým zahraničným. Aj preto je dôležité, aby existovali a fungovali rôzne zväzy a asociácie združujúce pestovateľov a dodávateľov ovocia a zeleniny, aby spoločnými silami vedeli vyjednať čo najlepšie podmienky pre svoje podnikanie, a tým zabezpečili aj čo najlepšie ceny pre zákazníkov. Zároveň je dôležité, aby reťazce, ako sa napríklad snaží Kaufland, viedli neustály dialóg s týmito dodávateľmi, pomáhali im s plánovaním a garantovanými odbermi produkcie, a celkovo sa usilovali o čo najväčšiu podporu domácej produkcie.
