Na rozlúčke s legendárnym kanonierom Adamcom († 76) plakali aj silní chlapi: Jožko, takto si ťa budeme pamätať...

Nemé trnavské tribúny a mučivé hrobové ticho. Ostrý kontrast s tým, ako ich svojho času vedel rozvášniť famózny strelec Jozef Adamec († 76).

S legendárnym kanonierom, pred ktorým sa triasla aj obrana Brazílie, sa včera na Štadióne Antona Malatinského v Trnave naposledy rozlúčili tisíce ľudí. Nechýbali medzi nimi Adamcovi najbližší, bývalý majiteľ Spartaka Trnava Vladimír Poór či exprezident Ivan Gašparovič. Potoky sĺz, obrovskú bolesť a smútok bolo cítiť doslova na každom kroku.

Posledné zbohom mu dali na mieste, ktoré obľúbený Hatrlo miloval zo všetkých najviac. Tam, kde si vychutnával najväčšiu slávu svojej dlhej a bohatej kariéry.

Na ihrisku, ktoré posledný raz prebrázdil pred tromi rokmi v drese Trnavy proti starým pánom Ajaxu Amsterdam pri otvorení nového štadióna. Práve tam sa pred rakvu futbalovej legendy prišli pokloniť tisíce ľudí. So slzami v očiach sa s ním lúčil jeho o štyri roky starší brat Emil. V nemocnici ležiaci Jozef mu už minulý mesiac nemohol prísť zablahoželať k jeho 80-ke. Odchod otca hlboko zasiahol aj jeho tri deti - dcéru Janu a synov Jozefa a Stanislava. Slzám sa neubránila ani futbalistova partnerka, bývalá hádzanárka Katka, ktorá sa posledné roky o neho obetavo starala.

Trnavu mal v srdci

V Trnave napísal Hatrlo najkrajšiu kapitolu svojej kariéry. Riaditeľ Spartaka Marek Ondrejka pripomenul jeho päť majstrovských titulov a dodal, že vďaka nemu sa v zahraničí dozvedeli o Trnave. „Miloval svoju rodinu, rodné mesto Vrbové a Trnavu, kde prežil takmer celý svoj život. Vedel povedať veci priamo na rovinu a všetci to akceptovali. Bol prísny, ale srdečný. Bol to chlap na správnom mieste. Futbalové nebo má o jedného geniálneho hráča viac,“ opísal Adamca Ondrejka. Za celú futbalovú rodinu mal prehovoriť prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik, ktorému to však slzy a nevýslovný žiaľ nedovolili, a preto prejav v jeho mene prečítal generálny sekretár Jozef Kliment.

„Adamec sa už za svojho života stal futbalovou legendou a symbolom futbalového umenia spojeného s vlastenectvom a so svojím rodiskom. Naposledy sme sa videli 11. decembra, keď sme ho boli spolu s Lacom Petrášom pozrieť v nemocnici. Bola to neuveriteľne emocionálna a súčasne chlapská rozlúčka. Nikdy na ňu nezabudnem,“ uviedol.

Odišiel za zvukov Il Silenzia

Adamec bol silno veriaci človek. Často sa modlil a pred nástupom na ihrisko sa prežehnával. Cirkevný obrad celebroval arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Mons. Orosch: „Prišli sme sa s naším bratom rozlúčiť a jeho telo položiť na dočasný odpočinok. V nádeji na vzkriesenie,“ povedal vo svojej reči. Za zvukov Il Silenzia, hymnickej piesne Spartaka Trnava, opustila rakva s telesnými pozostatkami Štadión Antona Malatinského. Adamca pochovali na cintoríne na Ulici Terézie Vansovej, kde leží aj jeho manželka.