Ide väčšinou o potomkov Slovákov, ktorí sa v minulosti odsťahovali na Ukrajinu.
"Vianoce oslavujeme podobne ako ďalší kresťania na Slovensku. Na štedrovečernom stole nechýbajú špeciality, ktoré si každá rodina priniesla zo svojho regiónu. Večera je pôstna, u pravoslávnych by ale nemala byť na štedrovečernom stole ani ryba," uviedol pre TASR pravoslávny kňaz Marek Kundis.
"Po rozbalení darčekov sa rodiny večer stretávajú v chrámoch, kde sa zúčastňujú na bohoslužbách, ktoré sa nazývajú Veľké povečerie. Slúžia sa väčšinou po 20. hodine, niekde dokonca aj neskôr a končia až po polnoci. V Brezovej pod Bradlom nie je zvykom slúžiť polnočnú službu Božiu na Štedrý večer. Túto slávnostnú liturgiu slúžime o deň neskôr na Božie narodenie v dopoludňajších hodinách," spresnil Kundis.
Na západnom Slovensku si začiatok Vianoc podľa juliánskeho kalendára pripomínajú aj v Piešťanoch a Holíči. "Mnohé rodiny sú už v súčasnosti zmiešané. Jeden z rodičov je pravoslávny a druhý luterán alebo katolík. V tomto prípade oslavujú rodiny vianočné sviatky dvakrát," doplnil Kundis.
