Často vznikajú zlomeniny horných a dolných končatín, podvrtnutia a úrazy hlavy. "Ak ide o staršieho alebo chronicky chorého človeka, môže mať i obyčajný pád fatálne následky," upozorňuje Miroslav Nagy, hlavný inštruktor Falck Academy. Pri páde by si ľudia mali chrániť najmä hlavu. Tiež odporúča snažiť sa padať na zadok alebo chrbát a zmierniť dopad rukami. "Je lepšie mať zlomenú ruku než rozbitú hlavu. Pri zranení hlavy môžu byť následky oveľa vážnejšie," hovorí Nagy. Stlmiť náraz a zmierniť následky úrazu pomôžu aj hrubá vetrovka, pokrývka hlavy či rukavice.
Vhodne vrstvené oblečenie ochráni i pred silným mrazom a vznikom omrzlín. Najčastejšie bývajú totiž postihnuté koncové a nechránené časti tela, ako prsty, nos či tvár. Postihnuté miesto je bledšie až voskové, je necitlivé a neskôr sa môže objaviť bodavá bolesť. "K prvej pomoci v takomto prípade patrí postupné zahrievanie, v žiadnom prípade nesmieme trieť postihnuté miesto snehom, hrozí riziko poškodenia kože. Pacienta zohrievajme vlastnými rukami, ak má napríklad omrznuté prsty na ruke, sám si ju môže dať pod pazuchu. Pomáhajú teplo aj vlažné obklady, nikdy nie horúca voda. Ak sa objavia pľuzgiere, vyhľadajme lekára," vysvetľuje odborník.
Ľudí počas chladných mesiacov ohrozuje aj podchladenie. Pri rýchlom podchladení, v prípade preborenia sa pod ľad či pádu do studenej vody, hrozí smrť. Treba preto okamžite volať tiesňovú linku 155 alebo 150. Záchranári radia človeka po vytiahnutí na breh rýchlo zbaviť mokrých šiat, prezliecť do suchého oblečenia a podávať teplé tekutiny. Zohrievanie by malo byť čo najrýchlejšie.
Pri postupnom podchladení po dlhom vystavení zime treba, naopak, podchladeného človeka zohrievať pomalšie, aby organizmus neutrpel šok. Pomôže teplý nápoj, čokoláda a ak to vyžaduje zdravotný stav, prevoz do nemocnice.
