Hossovi robí namiesto trénerov program rodina: Z celej kariéry ma najviac mrzí olympiáda

Pre zdravotné problémy s kožou už dva roky chýba na profesionálnej scéne a už sa na ňu nevráti. Denníku Nový Čas v rozhovore prezrádza, aký je jeho život bez hokeja, o čom sníva a aj to, či niečo v kariére ľutuje!

Vnímate svoj vek iba ako číslo, alebo sa na tie roky už cítite?

- Štyridsiatku vnímam iba ako číslo, asi aj preto, že celý život športujem, tak sa fyzicky cítim mladý.

Keď sa zatiaľ spätne obzriete za životom, čo v ňom ľutujete, čo sa týka športovej či súkromnej stránky, čo by ste možno urobili inak, keby ste mohli vrátiť čas?

- Nedá sa povedať, že by som niečo ľutoval, alebo vyslovene urobil inak. Som presvedčený, že všetko, čo sa nám v živote deje, má nejaký význam a formuje nás osobnostne ďalej.

Vyštudovali ste železničné učilište, myslíte si, že keby ste nehrali hokej, tak by ste sa venovali tomuto odboru?

- V tom období som si túto školu vybral preto, že mi vyšli v ústrety s individuálnym štúdiom, a tak som sa mohol aktívne venovať hokeju.

Vyhrali ste s Chicagom trikrát Stanleyho pohár. Ktorý triumf bol z nich najťažší?

- Zo psychickej stránky ten prvý v roku 2010, pretože prišiel po dvoch predošlých finálových prehrách. Ale získať každý jeden bola dlhá a náročná play-off cesta.

Keď ste prehrali v roku 2009 druhé finále v rade, čo sa vám premietalo hlavou, nemali ste aj také myšlienky, že hokej zabalíte?

- Nikdy mi nenapadlo pre prehry zabaliť hokej, skôr som to bral ako test a snažil som sa aj z prehier poučiť a posunúť sa ďalej.

V národnom tíme vám dvakrát unikla medaila, na MS 2004 v Česku i na olympiáde 2010 v Kanade. Čo mrzí viac?

- Olympiáda, vtedy sme boli dobre poskladaný tím a výborná partia, turnaj bol dobre rozohraný a o to viac to mrzí.

Už druhý rok pre zdravotné problémy nehráte hokej, čomu sa venujete, ako sa zmenil váš život?

- Zmenilo sa hlavne to, že už nefungujem v hokejovom kolotoči a program si môžem určovať sám. Predtým som všetko podriaďoval hokeju či už víkendy, sviatky, prázdniny a teraz čas trávim podľa rodiny a detí.

Je ťažké zaradiť sa po takej dlhej dobe aktívneho športovania do bežného života?

- Ja osobne s tým problém nemám, skôr si taký ten bežný každodenný život užívam a som rád, že sa môžem naplno venovať deťom. Ja som mal to šťastie, že som odohral takmer 20 rokov v NHL a vedel som, že zhruba v tomto veku sa ten koniec kariéry bude blížiť. Ak by som musel skončiť v mladšom veku, tak by ma to určite mrzelo viac. Keď sa obzriem dozadu, tak som s kariérou spokojný a vyrovnaný s tým, že sa jedna životná etapa skončila a začala sa nová.

Máte dve dcérky, pochytili športové gény od otca?

- Chodíme s nimi korčuľovať, plávať či lyžovať. Profesionálne sa ešte športu nevenujú, zatiaľ sa iba tak rozkukávajú, ale keď si niečo vyberú, tak ich budeme v tom s manželkou podporovať.

Má vôbec Marián Hossa ešte nejaký nesplnený sen?

- Nič konkrétne, ja som vďačný za svoju rodinu a to je aj moje prianie do budúcnosti, mať zdravé deti, cestovať a užívať si spoločný čas.

Marián Hossa

Narodený: 12. januára 1979 v Starej Ľubovni

Post: útočník

Kluby: Trenčín, Portland, Ottawa, Mora, Atlanta, Pittsburgh, Detroit, Chicago, Arizona

Top úspechy: trojnásobný víťaz Stanleyho pohára, majster Slovenska, víťaz Memorial Cupu, 4. miesto na ZOH 2010, 2. miesto na Svetovom pohári 2016

Rodinný stav: ženatý od leta 2010 – manželka Janka, dcérky Mia (7), Zoja (4)

Autor: Marián Korbel