Tamara Šimončíková Heribanová je verejnosti známa predovšetkým vďaka svojim knihám. Ale mnohí ju poznajú aj ako ženu, ktorej vášňou sú slovenské ľudové tradície, keďže zachraňuje krásne pôvodné kroje. Aj v Portugalsku, kde momentálne žije s rodinou, sa venuje výskumu tradičného odevu. Ľudovú výšivku nosí do spoločnosti a v prispôsobenom kroji sa pokojne vyberie aj na Ples v opere.
„Zbieraniu starých pôvodných krojov sa venujem už viac ako 16 rokov. Odjakživa ma priťahovala obdivuhodná zručnosť a trpezlivosť našich predkov uchovaná v predmetoch, ktoré síce stratili majiteľov, často i využitie, no dodnes nesú hrdo svoje vzácne príbehy,“ vysvetľuje svoj záujem o ľudovú kultúru Tamara.
Nápad
Jej myšlienka preniesť výšivku našich prastarých mám do detského oblečenia priniesla po dvoch rokoch spolupráce s dizajnérkami Mirkou Šichmanovou a Lenkou Garajovou svoje ovocie.
„Pred Vianocami sme získali s kolekciou Od kolísky blízki na ,kid. design awards‘ hlavnú cenu v kategórii Kolekcia za unikátny formálny a obsahový prístup k tradíciám,“ hovorí. „
K magickému svetu týchto plachiet som sa priblížila až po narodení dcérky Emílie. „Dovtedy ma tento nesmierne výnimočný fenomén histórie materstva na Slovensku akosi úspešne obchádzal,“ priznáva. Keď sa Tamara dozvedela, že nejaká kútna plachta vôbec existovala, okamžite začala pátrať po jej funkcii, význame a symbolike výšiviek.
„Ani návštevy archívov, práca s monografiami a so staršími knihami ma však neposunuli veľmi ďalej. Pomaly som začala chápať, že kútnice, ako sa týmto vzácnym plachtám určeným na ochranu matky a novorodenca hovorilo, sú dodnes opradené rúškom tajomstva. Až rozhovory s etnografkami, dulami a najstaršou žijúcou generáciou mi priniesli vytúžený zlomok poznania v tejto oblasti.“
Ochranný štít
No nielen pre Tamaru bola kútna plachta zo začiatku veľkou neznámou. „Stala sa akýmsi ochranným štítom pre ženu v šestonedelí a pre novorodenca. Vo vlákne kútnej plachty bola zachytená túžba po istote, radosti a blahobyte, v symboloch jej červených výšiviek s motívmi sŕdc, kohútov, kvetov a hviezdic prúdila energia, ktorá mala magickú silu. Ochraňovala matku i dieťa pred negatívnymi nástrahami, zlými silami, urieknutím, pôsobením negatívnych myšlienok, chorôb...“ vysvetľuje.
Praktická a magická funkcia kútnej plachty sa viazala na rituál, ktorý v minulosti prebiehal ihneď po pôrode. Kútnu plachtu prevesili cez tyč okolo postele, kde ležala novorodička s dieťatkom, zapichli do nej ihly, špendlíky, klince a až do vádzky (obradová očista po šestonedelí) spoza plachty nevychádzali.
Boli tak uchránení pred ostatnými a zároveň im plachta poskytovala súkromie a pokoj. „Kútnica sa na mnohých miestach Slovenska využívala aj na iné účely, napríklad keď žena prežívala hlboký smútok a hľadala vo vlákne oporu alebo keď pociťovala neprekonateľnú bolesť. V niektorých oblastiach kútnicou zakrývali ťažko umierajúcu ženu, aby jej odobrala bolesť, alebo jej ju vložili do truhly, nech ju sprevádza na poslednej ceste.“
Plachta z bazáru
Keďže je Tamara veľkou zberateľkou ľudových tradícií, zatúžila pred rokmi aj po kútnej plachte. „Kolega, skúsený zberateľ krojov, mi vtedy povedal, že v súčasnosti to bude veľmi ťažké. Priznal, že za desiatky rokov, čo sa venuje výskumu v teréne, videl dokopy štyri kútnice,“ spomína mladá žena. Napriek tomu zaspávala Tamara s myšlienkou, že niekde na ňu dozaista jedna čaká, aj keby ju mala objaviť na konci svojho života, bude to stáť za čas strávený hľadaním.
„Ani nie o týždeň nato si ma kútna plachta našla sama. V bazáre ju predávala pani v domnienke, že je to len z jednej strany vyšitý obrus či stará prikrývka na posteľ, ktorú zdedila po svojej mame a tá zasa po svojich predkoch. Zrazu som bola majiteľkou nielen vyše 150-ročnej kútnej plachty z Hornej Vsi, ale stala som sa i nositeľkou zodpovednosti vrátiť kútnici zaslúžený záujem ľudí, ktorí o jej existencii a význame doposiaľ nikdy nepočuli.“
Odkaz generácií
Už o niekoľko hodín Tamara rozprestierala pred dizajnérky Lenku a Miriam kútnu plachtu, aby nasali atmosféru konca 19. storočia. Práve vtedy vo väčšine miest na Slovensku tradícia kútnych plachiet zanikala. Dôvodom ich stretnutia bola spolupráca a jej výsledkom odevná kolekcia pre deti a ženy.
„Z pôvodnej zachránenej kútnice sme prebrali ojedinelý motív vyšívanej halúzky, ktorá symbolizuje šťastie a lásku v novom živote. Našou snahou bolo priniesť oblečenie, ktoré v sebe nesie odkaz a prejav úcty našim prastarým mamám,“ uzatvára rozprávanie Tamara.
