Ktorí politici chcú toto právo využívať?bratislava - Po ôsmich rokoch sa schyľuje k radikálnej zmene. Smer sa opätovne snaží obnoviť právo na odpoveď pre verejných činiteľov. Politici, ktorí majú často problém odpovedať na novinárske otázky, by tak mohli podľa vlastného uváženia reagovať takmer na akýkoľvek novinový článok. Ktorí politici chcú toto právo využívať?
Návrh novely tlačového zákona, ktorý opätovne zavádza právo na odpoveď aj pre politikov, je už v parlamente. Predložila ho dvojica poslancov za Smer Dušan Jarjabek a Miroslav Číž. Inšpirovali sa vo Francúzsku, kde vychádzajú pri tlačovom zákone zo zásady, že vždy má byť vypočutá aj druhá strana. „Stále si myslím, že by sa nemal nikto diskriminovať.
Proste, pravda je len jedna. O tom je aj tento návrh zákona,“ ozrejmil Jarjabek, podľa ktorého prax ukázala, že politikom sa nedostáva takého istého práva, ako majú bežní občania, a nemôžu sa ohradiť proti novinovým článkom. O tomto práve hovoril pred pár týždňami aj sám predseda Robert Fico, ktorý pritom bežne neodpovedá na novinárske otázky.
Inštitút práva na odpoveď zaviedli v roku 2008 počas prvej Ficovej vlády za veľkého protestu médií, ktoré považovali takýto zákon za zasahovanie do nezávislosti. V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej bol tento inštitút pozmenený, čím právo ostalo len fyzickým osobám. Expremiérka nevidí ani dnes žiadny dôvod, aby toto právo politikom prinavrátili.
„Som presvedčená, že dnes zaručované právo na opravu je úplne postačujúce na to, aby sa mohli i politici domôcť prípadných zásahov, pokiaľ sa objavia nesprávne alebo nepravdivé informácie a údaje v médiách. Právo na odpoveď pre politika, ktorý navyše podlieha precedensu a podľa našich zákonov musí zniesť podstatne vyššiu mieru kritiky, je argument, ktorý hovorí v prospech takejto ochrany bežných ľudí, a nie v prospech politikov,“ vysvetlila Radičová.
„Pokiaľ sa rozširuje ešte aj o právo na odpoveď - ak si domyslíme extrém, tak budeme čítať len permanentné pingpongy a stanoviská a médiá sa zmenia na plagáty uverejňujúce stanoviská politikov,“ dodala expremiérka.
Budete využívať toto právo?
Igor Matovič (45): Čestný politik sa nebojí
Určite to nebudem podporovať, lebo si myslíme, že súčasný stav je rozumne vyrovnaný a politik, ktorý nerobí špinavosti, sa nemusí báť nezávislého novinára, ktorý hľadá pravdu.
Andrej Danko (44): Ja aj strana to využijeme
Po posledných skúsenostiach s mediálnymi klamstvami predseda SNS, ako aj celá strana to jednoznačne podporia (hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová).
Béla Bugár (60): Dlhodobo podporujeme
Už dlho sme hovorili, že vzhľadom na to, čo sa deje, by bolo dobré zaviesť niečo, vďaka čomu by sa človek mohol vyjadriť.
Zásah do redakčnej slobody
Marián Leško, politický komentátor
Keď to zavádzali počas prvej Ficovej vlády, už vtedy boli relevantné námietky, k čomu to môže viesť. Takéto právo zasahuje do redakčnej slobody a umožňuje politikom, aby si na priestore, ktorý dostanú k dispozícii, robili zadarmo PR. Je to vyslovene obmedzenie práce novinárov, pretože politici vládnu, novinári to sledujú, komentujú a to je základné rozdelenie úloh.
Politici majú prijímať rozhodnutia a novinári ich majú hodnotiť. Ak by si politici privlastnili právo na odpoveď, znamenalo by to, že by zasiahli aj do oblasti, ktorá má byť doménou redakcií a novinárov. Myslím si, že by to vyvolalo tak ako pred desiatimi rokmi pozornosť, pretože takéto zásahy do slobody novinárov si v Európe všímajú.
Dá sa ľahko zneužiť
Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International
Právo na odpoveď nie je niečo, čo sa bežne využíva vo svete a hlavne za súčasnej politickej kultúry sa to dá veľmi ľahko zneužiť. Nezdá sa mi, že politici by nemali dosť priestoru povedať svoj názor v médiách. Obvzlášť keď už každý si to môže publikovať na webe alebo sociálnych sieťach. Politici priestor, ktorý im médiá dávajú, nevyužívajú. Keď si pozriete tlačovky, tak často nechcú novinárom veci vysvetľovať. Dokonca niekedy aj utekajú a médiám povedia, že neodpovedia.
Keď sa politici súdili s novinármi
2009 - Fico žaloval za karikatúru
Pre karikatúru nemal pochopenie. Bývalého premiéra Roberta Fica sa v roku 2009 dotkla kresba Shootyho v denníku SME, pretože na obrázku nemal krčnú chrbticu. Od denníka SME žiadal 33-tisíc eur. Súd žalobu zamietol s tým, že Fico bol v čase zásahu ako premiér „osobou známou všetkým občanom“, a preto je „povinný znášať väčšiu mieru kritiky“.
2015 - Za písanie o Paškovi dostal 18 mesiacov
Novinár Lukáš Milan (35) ešte v roku 2015 napísal o podozrení, že bývalý šéf parlamentu Pavol Paška († 60) pýtal 75 % obratu za vybavenie zákazky na prevoz krvnej plazmy. Za článok s názvom Košická chobotnica dostal trestným rozkazom od súdu v Košiciach trest 18 mesiacov s podmienečným odkladom na 3 roky. Generálna prokuratúra neskôr vydala písomný pokyn krajskému prokurátorovi v Košiciach na späťvzatie obžaloby.
Advokát Marek Benedik: Verejní činitelia majú ľahký prístup do médií
Čo by sa zmenilo pre redakcie, ak by sa právo na odpoveď rozšírilo aj na politikov?
Záleží od toho, ako by boli sformulované podmienky, za ktorých by bolo možné žiadosť o odpoveď uplatniť. Ak by bola zachovaná doterajšia právna úprava, kedy možno požiadať o odpoveď vtedy, ak boli uverejnené nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce tvrdenia, neznamenalo by to podľa môjho názoru rapídny nárast žiadostí.
V každom prípade je súčasná právna úprava absolútne legitímna, pretože politici majú ľahký prístup do médií a sami môžu účinnejšie vyvrátiť tvrdenia týkajúce sa ich politického pôsobenia, o ktorých sa domnievajú, že nie sú korektné. Je zbytočné poskytovať im toto právo v podstate nadbytočne.
Je potrebné povedať, že aj politici majú právo na odpoveď, a to vtedy, ak sú uverejnené tvrdenia týkajúce sa ich súkromného života, zákon im neposkytuje právo na odpoveď, len čo sa týka výkonu ich funkcie. Toto obmedzenie sa nakoniec netýka ani všetkých politikov, napríklad radoví členovia politickej strany právo na odpoveď majú bez obmedzenia.
Čo spory politici a Nový Čas?
Vydavateľ denníka Nový Čas viedol napríklad spory s E. Kukanom, V. Mečiarom a J. Slotom. V prípade E. Kukana išlo o použitie jeho fotografie z jeho predvolebnej brožúry a kritiku vyúčtovania nákladov na prezidentskú volebnú kampaň, v prípade V. Mečiara o kritiku jeho správania po prehratom volebnom súboji s I. Gašparovičom (autorka jeho správania hodnotila ako „nervový kolaps“), v prípade J. Slotu išlo o informovanie o obsahu spisov bývalej ŠtB, v ktorých o ňom boli zaznamenané informácie o jeho krátkodobej emigrácii do Rakúska a o stykoch s človekom, ktorý bol právoplatne odsúdený ako vodca skupiny baníkov, ktorá v okolí Prievidze páchala trestné činy lúpeže. Tieto spory skončili pre denník Nový Čas úspešne.
