Konzervatívna predsedníčka vlády teraz musí na základe nedávno schváleného dodatku zákona predstaviť v Dolnej snemovni do troch zasadacích dní takzvaný "plán B", teda prísť do pondelka 21. januára s návrhom na ďalší postup. Dohodu podporilo podľa agentúry Reuters 202 zákonodarcov, proti bolo 432.
Alternatívami sú odloženie brexitu, predčasné voľby, druhé referendum o vystúpení, hlasovanie o nedôvere vláde, ale aj neriadený brexit bez dohody. Británia má úniu opustiť už 29. marca, teda za 73 dní. Hovorca vlády v utorok dopoludnia po rokovaní kabinetu uistil, že Mayová na výsledky hlasovania v parlamente bude "bezodkladne" reagovať.
Pred hlasovaním o dohode poslanci pomerom hlasov 600:24 zamietli dodatok, ktorý by Británii umožnil jednostranne odstúpiť od tzv. írskej poistky (backstop). Na záver rozpravy líder opozičnej Labouristickej strany Jeremy Corbyn povedal, že dohoda neobsahuje nič, čo by pomohlo 500 000 ľuďom, ktorí sa počas vlády premiérky Mayovej dostali pod hranicu biedy, a preto vidí jediné riešenie vo vyslovení nedôvery vláde a predčasných voľbách.
Premiérka Mayová dohodu opäť obhajovala s tým, že ide o jediné možné riešenie a naplnenie výsledkov referenda o brexite z júna 2016, keď za odchod Británie z EÚ hlasovalo 51,9 zúčastnených voličov. Corbynovi pripomenula, že ani predčasné voľby by parlamentnú aritmetiku nemuseli vyriešiť a budú len stratou času. Schválenie dohody podľa nej nebolo záväzkom voči EÚ, ale voči občanom Británie, keďže vláda a parlament dali v roku 2016 občanom možnosť hlasovať v referende s tým, že budú rešpektovať ich vôľu.
Pôvodne mala Dolná snemovňa o dohode o brexite hlasovať už v polovici decembra, avšak premiérka Mayová hlasovanie odvolala, pretože schválenie dohody bolo veľmi nepravdepodobné.
