Podľa generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka (52) to tak má byť, aj keď rozhodnutie Mariky Gombitovej odstúpiť z ankety ho vôbec neteší.
Z Najväčšieho Slováka sa rozhodla odstúpiť Marika Gombitová a vy ste jej vyhoveli. Aká veľká strata je to pre anketu?
Strata to určite je. Jednak preto, že Marika Gombitová je jednou z najjagavejších stálic slovenskej kultúry a tiež preto, že nám z prvej desiatky vypadáva jediná žena. Rešpektujeme jej rozhodnutie, aj keď nás neteší. Každý rub má však aj svoje líce a do prvej desiatky sa nám prepracoval Jozef Gabčík, osobnosť, ktorá nie je až tak veľmi známa, pričom svojím činom významne ovplyvnil dejiny Slovenska. Vždy niečo stratíte a niečo získate.
Možno ste získali aj to, že o ankete sa vďaka Marikinmu rozhodnutiu viac hovorí.
Áno, ale pokojne by som oželel väčšiu publicitu, ak by Marika v ankete ostala.
Vy ste ju však vyradiť nemuseli...
Pozrite, nemuseli... Ak niekto verejne povie, že odstupuje, tak by podľa mňa bolo z ľudského hľadiska neslušné Mariku tam držať proti jej vôli. O tom, že jej nevyhovieme, sme neuvažovali ani na chvíľu.
Úlohu zohralo aj to, že nedávno bolo 100 rokov Československa. Máme radi výzvy, vedeli sme, že v každej jednej krajine, kde bola táto anketa robená, vyvolávala vášne, kontroverzie. My však demokraciu považujeme za systém, v ktorom je najväčším výdobytkom to, že môžete slobodne hovoriť o čomkoľvek a v diskusii sa dospeje k nejakému výsledku. RTVS je verejnoprávny vysielateľ a na celom projekte nás veľmi lákalo to, že dostaneme na Jednotke do hlavného vysielacieho času históriu nášho národa a dokumenty, o ktorých sa následne bude debatovať.
Zatiaľ bol odvysielaný len úvodný galavečer, ku ktorému sa následne mali potrebu kriticky vyjadriť všetci od bežných ľudí na sociálnych sieťach až po odborníkov v médiách...
... od bežných ľudí, kvázi odborníkov, kvázi kvázi odborníkov až po naozajstných odborníkov. Presne tak to má byť.
Programu sa vyčítalo viacero vecí. Napríklad to, že sme príliš malý národ s krátkou históriou na to, aby sme mohli vybrať sto relevantných osobností. Alebo ako vlastne porovnať napríklad Sagana so Štefánikom?
(smiech) V prvom rade: veľkosť národa sa nemeria počtom obyvateľov. Veľkosť národa sa podľa mňa meria jeho príspevkom ku kultúrnemu rozvoju ľudstva - alebo buďme skromnejší - nám vlastnej kresťanskej civilizácie. Z tohto hľadiska si rozhodne nemyslím, že sme malý či mladý národ. Osobností, o ktorých môžeme hovoriť, máme dostatok. A či sa môže porovnávať Štefánik so Saganom? Podľa mňa je dobré, že v prvej desiatke je aj Štefánik aj Sagan, Štúr, Cyril a Metod... lebo to podčiarkuje to, že máme v každom storočí dostatočný počet osobností.
A ako ich teda porovnať? Či neporovnávať, len dať hlas niekomu, koho milujeme?
Je to projekt založený na tom, že ľudia slobodne hlasujú a každé jedno hlasovanie je emočná záležitosť. Ak by sme každý hlas, ktorý prišiel, zaraďovali do nejakého žrebovania o výhry, tam by mohol byť zo strany ľudí aj nejaký chladný kalkul: Zahlasujem, je jedno za koho, ale možno vyhrám.
Ale predstavte si, že v rámci galavečera by sme išli od sto po jeden? Rozšírilo by ho to o ďalšiu hodinu a to by už bol nesledovateľný program. Nemyslím si, že sme ľudí nejakým spôsobom zmiatli. Ale bolo to rozhodnutie plné kompromisov.
Nemohla sa Adela ako moderátorka aspoň prezliecť pred tým akože samotným galavečerom? Navyše, sama na to priamo upozornila.
Ak nemáte číslo na pána Núňeza (režisér a producent programu, pozn. red.), rád vám ho poskytnem. (smiech) Je to skôr otázka naňho.
Takže na toto máte rovnaký názor? Že sa mohla prezliecť?
Mohla. A Pišta mohol mať vyžehlenejší oblek. Vraj sa snažili, no sú muži, na ktorých každý oblek do desiatich minút vyzerá rovnako.
Veľmi nevyvážene pôsobili medailóny jednotlivých osobností. O niekom hovoril len hlas z pozadia, pri iných dostali slovo aj rôzni odborníci, rodinní príslušníci, kamaráti.
To je vec názoru. Dostávame kopu ohlasov v štýle - páčilo sa mi toto, nepáčilo toto. Vzápätí dostaneme ohlas, kde to divák vníma úplne naopak. Myslím, že naša dramaturgia sa snažila medailóny urobiť tak, aby tam bolo zachytené všetko, čo danú osobnosť charakterizuje.
Ale napríklad o Satinskom mohol Lasica porozprávať aktuálne, no počuli sme ho len z nejakej archívnej nahrávky.
Využívanie archívnych materiálov je odporúčané v producentskej biblii. Áno, je to vec pohľadu, už to bolo odvysielané, neurobíme s tým nič.
Vy sám ste hovorili o horárovi Jozefovi Dekretovi-Matejovie. Prečo práve vy?
Oslovila ma produkcia. Ale pre mňa je to fascinujúci príbeh chlapa, ktorý fungoval v okolí Banskej Štiavnice v čase jej najväčšej slávy a vďaka nemu, jeho tvrdohlavosti, máme taký zdravý lesný genofond, aký máme.
Ale prečo ste o ňom hovorili vy? Keď je to anketa v štýle NAJ, nemali dostať slovo aj NAJpovolanejší?
Odpovedal som vám, veľakrát som o ňom v minulosti rozprával. Keď sme debatovali s tvorcami, kto asi v tej stovke bude, dostal som otázku, či o ňom nechcem hovoriť ja. „Čo ja viem, bude z toho ,prúser‘,“ vravím. Oni však na to: „To bude dobré, poď!“ (smiech)
Nebol problém aj v tom, že na výrobu bolo málo času?
Nie, nemyslím.
Rovnako ako sú polemiky pri tom, či je to reprezentatívne, kto hlasoval, ako hlasoval, sú rôzne názory aj na to, či sú dostatočne využité sociálne siete. Niektorí si myslia, že sa majú využívať oveľa intenzívnejšie, iní, že už s tým máme prestať, lebo ich to otravuje. Myslím, že doteraz môžeme byť spokojní, lebo ten projekt plní to, čo má napísané v zadaní: Dostaňte históriu svojho národa, hrdosť naň, do hlavného vysielacieho času.
Do ankety sa dostalo veľa politikov. O niektorých, ako napríklad o Mikulášovi Dzurindovi sa v medailóne hovorilo pozitívne aj kriticky, o iných, Andrejovi Dankovi či Andrejovi Kiskovi, len pozitívne. Bolo zadanie, že tých, ktorí nám teraz vládnu, nebudete kritizovať?
To úplne vylučujem. Priznám sa, že som nepozeral tie medailóny pred vysielaním. Áno, túto výhradu som zaregistroval, ale nemal som pocit, že by sme nejakým spôsobom niekomu ukrivdili a už vôbec nemám pocit, že by sme niekoho boli niekam pozitívne tlačili. Zase je to vec názoru.
Prvá vlna zvýšeného záujmu o anketu bola vyprovokovaná upútavkou na vojnového zločinca Jozefa Tisa, ktorého ste následne z Najväčšieho Slováka stiahli. Dnes to už môžete hodnotiť aj v štýle, že to pomohlo anketu dostať viac medzi ľudí?
Určite to pomohlo anketu dostať do povedomia divákov. Užili sme si za to svoje, je to za nami. Ale nemyslím si, že sme tou úvodnou komunikáciou urobili až taký strašný prehrešok, aká sa na nás potom zvalila lavína.
Celá šou má spolu stáť takmer 700 000 eur, galavečer vyšiel na 100 000 €. Sú to, s prihliadnutím na úvod, ktorý už máme za sebou, dobre vynaložené peniaze?
Absolútne. Názor, že takých ankiet pri pive nasekáme za dve hodiny desať, je scestný. Boli to veľmi dobre investované peniaze, ten projekt je maximálne efektívny.
