Riešením, ktoré envirorezort odkukal od škandinávskych krajín, má byť ich zálohovanie. Za vrátenie plastovej fľaše by sme mali dostať späť 12 centov a za plechovku 10. Na Slovensku sa v súčasnosti vyzbiera zhruba 60 % plastových fliaš. Zvyšok skončí v lepšom prípade v spaľovniach a na skládkach, v horšom na zemi. Čas rozkladu fľaše vo voľnej prírode je pritom až 80 rokov. Iba tesná nadpolovičná väčšina recyklácie PET-iek znamená, že máme najbližšie roky čo robiť.
Systém za 80 miliónov
Návrh Európskej komisie totiž zaväzuje členské štáty Únie do roku 2026 vyzbierať minimálne 90 % PET fliaš pustených do obehu. Podobný systém funguje aj v „zelených“ krajinách ako Švédsko, Dánsko a Fínsko. Práve úspešné škandinávske štáty boli príkladom aj pre slovenské ministerstvo, ktoré si dalo vypracovať štúdiu v Inštitúte environmentálnej politiky. Z nej vyšlo, že zavedenie systému by malo stáť približne 80 miliónov eur a zaplatiť by to mali výrobcovia, pričom najviac peňazí zhltne počiatočná investícia na nákup vybavenia.
Oplatí sa vracať fľaše
Natíska sa otázka, či výrobcovia nepremietnu zvýšené náklady do ceny tovarov. Podľa ministra Sólymosa to nehrozí: „Systém nie je taký finančne náročný, aby sa to odrazilo na cene produktu. Ten, kto zálohovanú fľašu vráti, o peniaze nepríde.“ Ak niekto fľašu nevráti, peniaze už neuvidí. „Bude to jeho daň za znečisťovanie životného prostredia. Všetko niečo stojí. Aj to, aby sme mali čistú krajinu,“ povedal minister a dodal, že štát je pripravený pomôcť výhodnými pôžičkami.
Systém by mal každoročne generovať príjmy 28 mil. eur a prevádzkové náklady približne 33,3 mil. Rozdiel budú uhrádzať výrobcovia. „Kým dnes výrobcovia platia približne 0,4 centa za PET fľašu, v systéme povinných záloh to bude 1,5 centa,“ tvrdí analýza.
Ako bude zber prebiehať
Podľa navrhovaného systému budú musieť na Slovensku zálohovať PET fľaše a plechovky všetky obchody, nie všetky ich však budú aj spätne vykupovať. Povinný výkup fliaš bude len v predajniach s predajnou plochou väčšou než 300 m2. Väčšina špeciálne označených fliaš a plechoviek sa bude zbierať automatmi, v malých predajniach aj ručne. Záloha za PET fľašu by mala byť 12 centov, za plechovku 10 centov a obchod nebude skúmať, či ten, kto fľašu vracia, ju aj sám zakúpil. Podmienkou bude, aby bola nepoškodená.
Aké sú mínusy
Niektorí kritici poukazujú i na to, že zálohovanie podkopáva už zavedený systém triedeného zberu, keďže narúša návyky občanov zahadzovať plasty do žltej nádoby. Zároveň vyňatím hliníka a PET príde systém triedeného zberu o významný zdroj príjmov, keďže ide o jedny z najcennejších materiálov.
To triedený zber predraží pre ostatných výrobcov, čo môže znamenať tlak na zvýšenie cien. Odpovedi na otázku, či má návrh predbežnú podporu koaličných partnerov, sa envirorezort vyhol. „V medzirezortnom pripomienkovom konaní budú mať možnosť vyjadriť sa všetky ministerstvá,“ uzavrel Slavomír Held z odboru komunikácie ministerstva.
Iniciatívu však víta aj Branislav Moňok z organizácie Priatelia zeme: „Teším sa, že je na ministerstve vôľa na zmenu. Žiadny iný systém vo svete nedosiahol požadovanú 90-percentnú úspešnosť, iba zálohovanie.“
Ciele návratnosti zálohovaných jednorazových obalov z plastu:
rok 2022 - najmenej vo výške 60 %
rok 2023 - najmenej vo výške 70 %
od roku 2024 - najmenej vo výške 90 %
z kovu:
od roku 2025 - najmenej vo výške 90%
Bezdomovci: Bude to pre nás zlatá baňa
Ján (39), Zvolen
My umelé fľaše pálime. Ak budú za plechovky a fľaše peniaze, bude to pre nás zlatá baňa. Sú všade okolo.
Dušan (47), Zvolen:
Samozrejme, že to vítame. Ale malo to byť už dávno. V okolí sú toho tony. Zbierali by sme a už by z nás boli milionári.
Systém zainvestujú výrobcovia
Firmy, ktoré na trh uvádzajú nápoje balené v jednorazových obaloch z plastu a kovu, budú musieť financovať systém zálohovania. Ministerstvo odhaduje, že investičné náklady na desať rokov budú v hodnote 80 mil. eur, pričom najväčšia položka je nákup a inštalácia strojov. Celkové ročné príjmy systému budú okolo 28 mil. eur a skladajú sa z nevybraných záloh a z predanej suroviny.
Ako európska únia bojuje proti znečisťovaniu živ. prostredia
- Zákaz vybraných plastových produktov ako vatové tyčinky, plastový riad a taniere či slamky
- Ciele znižovania spotreby nádob na potraviny a nápojových pohárov
- Povinnosti pre výrobcov pokrývať časť nákladov na odpadové hospodárstvo a čistenie prostredia
- Ciele zberu vrátane 90 % cieľa zberu pre jednorazové plastové nápojové obaly do roku 2025
- Požiadavky na označovanie s pokynmi, ako nakladať s odpadom z vybraných produktov, ako sú vlhké utierky, balóny či hygienické vložky
Ako si to ministerstvo predstavuje po novom
- Zálohovať sa budú môcť len jednorazové obaly na nápoje z plastu a kovu (PET fľaše a plechovky)
- Výnimkou sú plastové fľaše s mliekom, olejom a ovocnými šťavami
- Výška zálohy bude v rámci ceny obalu započítaná počas celého kolobehu obalu od uvedenia na trh výrobcom
- Zahraničné fľaše sa nebudú zálohovať, slovenské budú mať špeciálny EAN kód
- Ak sa výrobca rozhodne nezálohovať, musí zaplatiť environmentálnu daň 24 centov za obal
- Systém bude funkčný od 1. januára 2022, aby sa výrobcovia aj distribútori pripravili
Správca
- Založí sa nová spoločnosť, ktorá bude združovať výrobcov obalov
- Koordinovať bude systém financovania zálohového systému
- Bude určovať výšku zálohy a uhrádzať distribútorom obalov financie vynaložené na vyplatenie záloh aj za náklady spojené s odberom odpadu
- Zabezpečovať bude prepravu, zhodnotenie a recykláciu odpadov
Distribútori (obchody)
- Budú povinní zálohovať jednorazové obaly a uvádzať výšku zálohy na cenovke tovaru
- Registrovať sa ako odberné miesto zálohovaných obalov (iba predajne nad 300 m2, pod túto mieru to bude dobrovoľné)
- Vrátiť ľuďom zálohu v plnej výške, a to aj bez toho, aby preukázali, že to kúpili
Výrobca fliaš či plechoviek
- Zabezpečí, aby bol obal označený tak, že je súčasťou zálohového systému
- Uhrádzať správcovi všetky náklady spojené s účasťou v zálohovom systéme a náklady na prepravu, zhodnotenie, recykláciu a zneškodnenie odpadov