Stovky z nich chodili do zmeny bránami známej Cvernovej továrne, ktorú postavili v roku 1900 a 17. januára 1902 tu začali vyrábať nite a niťové produkty. Za výstavbou továrne stála miestna firma baróna Adolfa Pittela a stavebného inžiniera Victora Brausewettera. Už niekoľko rokov po spustení výroby vyvážali výrobky do niekoľkých krajín Európy. Vo fabrike pracovalo viac žien.
Muži boli na vedúcich postoch. Portfólio postupne rozširovali o rôzne produkty a časom pribudli aj vyšívacie a háčkovacie nite. Išlo o prvý podnik v strednej Európe s takou rozmanitou ponukou nití. „Vyrábali nite rôznych farieb a kvality. Vyšívacie kupovali ženy na vidieku a to spôsobovalo rozkvet ľudového odevu. Nite bolo dostať aj predtým, lenže išlo o luxusný tovar. Príchodom Cvernovky sa ich vyrobilo viac za menej peňazí,“ vysvetlila etnologička Katarína Nádaská.
Zachránili ju v hodine dvanástej
Po znárodnení bola továreň premenovaná na Závody Medzinárodného dňa žien a ľudia ju nazývali „emdéžetka“. Toto obdobie historici označujú ako zlatú éru, pretože vtedy zamestnávala až 2 500 pracovníkov. „Ženy z vidieka sa tam usilovali zamestnať, pretože pre robotníčky mali ,vychytávky‘ už v tom období. Zamestnancom stavali byty a pre ženy, ktoré boli vydaté a mali deti, vybudovali škôlky,“ vraví etnologička.
V 90. rokoch sa emdéžetka premenovala na Bratislavskú cvernovú továreň (BTC), lenže vývoj na trhu po prelome milénia priniesol fabrike ekonomické problémy a v roku 2004 definitívne ukončila výrobu. Napriek tomu, že prebehli pokusy o záchranu Cvernovky, vždy na niečom stroskotali.
Raz na byrokracii, inokedy na nedostatku investícií. Nakoniec sa objavil developer, ktorý získal povolenie na výstavbu rezidenčno-administratívneho komplexu. Výstavba prvej etapy potrvá dva roky, byty a obchodné priestory by tak mali byť k dispozícii na jeseň 2021.
