Herec porozprával, čo nové mu prišlo do života, s čím sa musel rozlúčiť a aj to, prečo viac hráva v českých televíziách ako v našich.
Odštartovali sme nový rok a často si želáme, aby bol lepší ako minulý. Aký bol pre vás rok 2018 a čo by ste si priali v novom?
Bol zlomový. Stali sa veci, ktoré boli dvojsečné. Zomrela mi sestra Janka († 44) a zároveň tu bol fantastický príchod nášho syna Tea. A čo by som si prial? Trochu pracovného nakopnutia v našich televíziách a osobne zdravie pre celú rodinu.
Po smrti sestry ste zostali sám? Iných súrodencov nemáte?
Boli sme len dvaja, ale nechcem o tom hovoriť, nechcem rodičom a rodine jatriť rany...
Ako sa vám zmenil život príchodom syna?
Hlavne sa mi zmenili hodnoty. Som herec a svoju prácu odvádzam profesionálne. Aby ste roly dostávali, je potrebné aj verejne žiť, musí vás byť vidieť. Momentálne však je na prvom mieste syn s manželkou a aby som ich zabezpečil. Pozerám sa na svet inými očami a myslím si, že som aj trošku dospel. Cítim absolútnu zodpovednosť a aj strach o malého.
Niekde sa písalo, že ste nestihli pôrod, je to tak?
Bol som pri pôrode. Dokonca som pri manželke spal v sále na zemi na matraci. Najskôr som ležal na lavici pred oddelením, ale potom ma zavolali dnu, aby si niekto nemyslel, že som bezdomovec, keďže som bol kvôli filmovaniu ešte aj zarastený (smiech). Prechádzal som sa s Barbarkou po chodbe, držal som ju za hlavu, keď rodila... Po celý čas som sa o nich staral aj domov som si ich odviezol. Bol to silný zážitok, ktorý nás ešte viacej zblížil. Aj teraz sa viem o malého postarať, prebaliť ho, nakŕmiť, uspať, pretože aj manželka si potrebuje dobiť batérie. Teraz je najdôležitejšia ona a milujem ju najviac na svete!
S manželkou ste sa pokúšali o dieťatko už dlhšie a nedarilo sa vám. Dokonca ste už premýšľali aj nad inou alternatívou...
Prišlo to skutočne o päť minút dvanásť. Úplne presne to zapasovalo. Pred koncom roka 2017 sme sa rozhodli, že to budeme riešiť inou cestou a presne vtedy to prišlo. Musím povedať, že máme veľké šťastie, lebo máme úžasného syna. Je to skutočne vymodlený dar. Ešte ani jedno ráno neplakal, stále sa smeje, keď sa na neho pozrieme. Určite prídu aj zmeny, ale teraz je to tak.
Niekde som sa dočítala, že druhé dieťa neplánujete. Chcete mať jedináčika?
Neviem, možno príde, možno nie... Zatiaľ nie sme tak nastavení. Život je ako puzzle, všetko zapadá do seba tak, ako má byť. Ak sa mi v živote stalo niečo zlé, o niekoľko rokov sa ukázalo, že to tak malo byť, aby som sa posunul ďalej. Aj to, že som stretol svoju manželku Barbaru (37), je najlepšie, čo ma mohlo stretnúť, hoci som mal predtým vždy dlhodobé vzťahy. Ale zrejme aj to všetko sa muselo udiať, lebo teraz si uvedomujem veľa vecí a robím všetko pre to, aby mala Barbara svoj fyzický aj psychický komfort. Veľmi si vážim, čo mám doma.
Pri akej príležitosti ste sa zoznámili?
V Mestskom DPOH na predstavení Plné vrecká peňazí. Prišla za mnou pracovne, pretože vedela, že pôsobím aj v Česku a potrebovala informácie o českých predstaveniach. Stretli sme sa na káve, potom dlho nič a až neskôr sme sa začali stretávať, rozprávať, spoznávali sme sa...
Prezradíte, čo robí vaša manželka?
Je úplne z inej brandže ako ja. Má veľmi dobrú prácu, zastáva dosť vysokú pozíciu, ale nechce sa takto prezentovať. Ale je to veľmi kultúrne založená a sčítaná žena, ktorá plynule hovorí taliansky, nemecky a anglicky. Má na jazyky talent a taliančinu učí aj mňa. Radi cestujeme a na jar sa chystáme aj s malým do Talianska.
Spomínali ste, že by ste potrebovali nakopnúť v našich televíziách. Naozaj, dávnejšie ste sa neobjavili v žiadnom projekte. Zabudli na vás?
V Česku hrám v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade, robil som seriál Rapl, Kriminálka Modrava, najnovšie filmy Miss Hanoi, Špunti na vodě... Viacej robím v Česku ako na Slovensku, ale tu som zasa robil pekný film. Akosi nemajú televízie na Slovensku o mňa záujem a neviem prečo. Neviem, čo sa stalo... Ale viem, aký je rozdiel v myslení, keď pracujete v Česku a tu. Keď sa vám na Slovensku stane nejaký „prúser“, tak sa to hneď otočí proti vám, keď sa to stane u našich susedov, tak šikovní producenti to využijú, lebo ste o to predajnejší, ak viete robiť svoje povolanie. Tu vás v dôsledku toho odstavia...
Máte na mysli psychické problémy, ktoré sa pred pár rokmi prevalili aj na verejnosti?
Áno, ale niekedy stačí, keď poviete, čo si myslíte. Potom dostanete odpoveď, že takých ako vy stojí desať za dverami.
Nie je to len váš pocit, že vás odstavili?
Viete, je to zvláštne, že druhý rok nemám ani v jednej televízii prácu. Nie som smutný, mám iné hodnoty, ale chcel by som robiť prácu, ktorú mám rád a zabezpečiť rodinu. Stále cestovať od rodiny do Česka je náročné. Na druhej strane v divadle sa mi darí. Tam ma stále obsadzujú do predstavení. Najviac hrávam v Divadle Aréna u pána Kukuru, kde sme mali nedávno premiéru hry Bella Figura, a tiež v Prešporskom divadle, ktoré sídli v Spoločenskom dome Nivy a má jedného z najlepších slovenských režisérov Ivana Blahúta. Robili sme predstavenie Kubo, kde som režisérovi robil asistenta, a Lakomca na motívy Moliéra. Producentsky som urobil hru Ekonómia dobra a zla podľa bestsellera Tomáša Sedláčka v réžii Rasťa Baleka. Vyhrali sme ním Kremnické GAGY, ale v Bratislave to ľudia neprijali. Chápem, že v divadle sa chcú ľudia odreagovať, a nie sa vzdelávať.
V tomto roku príde do kín film Amnestie k 30. výročiu nežnej revolúcie, kde ste si zahrali. Aké bolo nakrúcanie?
Chystá sa jeden zaujímavý slovensko-český veľkofilm z obdobia 90. rokov, keď Václav Havel udelil amnestiu a vo väznici v Leopoldove vypukla nebezpečná vzbura. Producentom je Maroš Hečko a film robil s tímom, ktorý nakrútil film Kandidát. Hrá tam viacero známych českých a slovenských hercov ako Marek Majeský, Juraj Bača... Fantastický výkon tam podal Gregor Hološka, ktorý hrá hlavnú úlohu, čo sa týka vzbury vo väzení. Ja tam najskôr hrám šéfa bacharov a potom som sa stal riaditeľom väznice v Leopoldove.
Stalo sa vám na pľaci niečo zaujímavé?
Ani nie, ale mal som strach. Točil som scénu, keď vznikla vzbura, väzni robili barikády a začali všetko podpaľovať. Vravel som si, že je to len nakrúcanie, ale keď sa proti mne postavilo 70 komparzistov a každý mal v ruke palicu, hádzali po mne ešusy, stál proti mne chlap s mačetou, tak mi nebolo všetko jedno. Gregor Hološka mi povedal, že som bol biely ako stena.
