Okrem platidiel tam našli aj keramiku a hlinené žetóny s kostenou hracou kockou, čo svedčí, že dávny hostinec bol vychýreným miestom pre hazard. Nález keramiky v dobovej žumpe datujú na začiatok 14. storočia, čím sa prepísali dejiny a Levočský dom sa stal oficiálne najstaršou svetskou stavbou v meste.
Spolumajiteľ pivovaru Hostinec Peter Škripko priblížil, že v novembri začali s prácami na rozšírení kapacít v suteréne. Predtým však museli pivnicu presondovať archeológovia. Začiatkom decembra prišlo veľké prekvapenie, v zemi objavili prvé strieborné mince.
Platidlá až 15 panovníkov
Podľa archeológa Petra Šimčíka takýto nález v pivnici nie je bežným úkazom. Razby na strieborných platidlách majú zastúpenie až 15 panovníkov strednej Európy. Na prezentácii Košického strieborného pokladu vystavili spolu 580 mincí v hodnote desiatok tisíc eur, no ich počet podľa archeológa ešte narastie. Stále totiž skúmajú väčšiu hrudu mincí uloženú v textilnom mešci.
„V poklade prevažujú mince poľského panovníka Žigmunda III. Vasu, no významný podiel majú aj mince Mateja II. a protikráľa Gabriela Bethlena,” informoval Šimčík. Okrem toho našli ďalších 120 mincí z obdobia 17. až 18. storočia s vyobrazeniami Leopolda I., Jána II. Casimíra aj jednu tureckú mincu. Archeologický výskum odkryl architektúru až z 13. storočia, ako aj šachtu prevétu, dobovej žumpy, v ktorej sa našli časti keramických nádob.
„Je dôkazom, že budovu vlastnil zámožný človek. Vďaka nájdeným nádobám datujú časť toho domu do začiatku 14. storočia. Pre históriu Košíc je to nový údaj a prepísali sa dejiny. Doteraz sa uvádzali ako najstaršie svetské stavby v Košiciach Levočský dom spolu s Mikušovou väznicou. Od toho nálezu vieme, že táto budova je najstaršia svetská stavba,” uviedol spolumajiteľ Škripko.
Košický strieborný poklad plánujú pre verejnosť sprístupniť priamo v budove hostinca. „Sme v rokované s Východoslovenským múzeom, ktoré bude majiteľom celého nálezu. Je naklonené myšlienke, aby sa v pivnici vytvorila stála expozícia, kde by sa prezentovala keramika i celý poklad,” uzavrel Škripko.
Odkiaľ sa nabral Košický striebroný poklad
Nájdené mince môžu súvisieť aj s úspešnou výhrou v hazardných hrách počas veľkolepej svadby sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena s Katarínou Brandenburskou 2. marca 1626. Na svadbe sa vtedy zúčastnili viacerí európski panovníci.
V sprievode Kataríny bolo 255 osôb, 340 koní a 39 kočov. Za mestom ich na brehu privítalo 6-tisíc Bethlenových jazdcov, 1 500 uhorských pandúrov a 500 nemeckých mušketierov. Hostina sa po obrade uskutočnila práve v Levočskom dome a trvala celý týždeň.