Keď sa v roku 1936 vypravila Slovenská strela na trať, bola to celoštátna senzácia. Šinula si to po koľajniciach nevídanou rýchlosťou 130 km/h. Kráska vo výslužbe dlhé desaťročia stála ako exponát v múzeu, no časy jej zašlej slávy sa vracajú. Boli sme sa pozrieť na vlastné oči, ako oživujú Slovenskú strelu! Vchádzame do jednej z hál spoločnosti Českomoravská železniční opravna v Hranicích, kde naslovovzatí experti od konca augusta Slovenskú strelu rozoberajú.
Práve oni majú na starosti kľúčovú časť opráv. V hale je rušno, všade niečo klepká, búcha a naokolo lietajú iskry zo zvárania. Niekdajšia motorová pýcha Československa, ktorú vlastní firma Tatra Truck, a. s, stojí v strede haly a veľmi sa na svoju pôvodnú podobu neponáša. Z vlaku zostal už iba holý trup a nezdobí ho ani ikonická višňovo červená farba. Všetky ostatné komponenty ako motor či interiér z nej už vybrali, aby sa mohli postupne zreštaurovať a Slovenská strela mohla v polovici roka 2020 odísť z opravovne v Hranicích „po svojich“.
Z budúcnosti
Prichádzame práve v čase, keď je v hale kontrolný deň. Keďže je vlak českou národnou kultúrnou pamiatkou a okrem toho ide na reštauráciu 80 miliónov českých korún (3,313 mil. €) z európskych fondov, na všetko musí dohliadať pravidelný dozor.
„Každý jeden krok, ktorý na vozidle urobíme, musí byť evidovaný. To znamená každý jeden šraubík, ktorý sa odniekiaľ vymontuje, musíme nafotiť. Preto za štyri mesiace renovácie máme už 25-tisíc fotografií,“ prezrádza Andrej Baliga, projektový manažér renovácie Slovenskej strely.
Celkovo bude projekt stáť 115,5 milióna Kč (4,52 mil. €), z toho 35,5 milióna pôjde na reštaurovanie Strely a 80 mil. vyjde stavba expozičného depozitára, v ktorom bude vlak v Kopřivnici vystavený.
Obchádzame motorový vozeň, na ktorom sa viditeľne podpísal zub času. Hrdzavé plechy však predstavujú obrovský kus histórie. Vlak, presnejšie dva identické vlaky, vyrobila firma Ringhoffer - Tatra ešte v roku 1936. A boli to ozajstné unikáty!
Nadčasová Slovenská strela vynikala mnohými technickými vychytávkami. „V tých časoch hľadala železničná správa vhodný rýchlikový spoj. Rozhodli sa teda, že dajú vyrobiť streamline - dizajnovú mašinu s výbornou aerodynamikou,“ začína rozprávanie Jiří Střecha, odborný garant reštaurovania. Naozaj, keď sa zadívame na Slovenskú strelu, niečo z nej nám pripomína japonské futuristické rýchlovlaky.
„Áno, na tú dobu bola nadčasová. Technici najprv urobili jej drevený model, ktorý skúšali vo Výskumnom ústave leteckom v Prahe, kde hľadali ideálny tvar čela. Pre ešte lepšiu aerodynamiku bola zospodu zakrytovaná hliníkovými plechmi, čiže v podstate mala trup tvarovaný ako lietadlo,“ vysvetľuje Střecha.
Rýchla ako šíp
Jej moderný zovňajšok však nebol to jediné, prečo Slovenská strela vyrážala v 30. rokoch minulého storočia dych. „Voz je výnimočný aj elektromechanickým riešením prenosu výkonu z motora na nápravu, ktorý navrhol vsetínsky vynálezca Josef Sousedík. Ten spojil výhody benzínového a elektrického pohonu.
Zjednodušene to znamená, že Slovenská strela bola do rýchlosti 81 km/h poháňaná elektricky, aby mala rýchlejší a plynulejší rozjazd a od istej rýchlosti sa zapol záber benzínového motora. Tento trakčný systém, chránený československým patentom, bol vo svojej dobe pokrokovým a geniálnym riešením prenosu sily zo spaľovacieho motora na hnaciu nápravu,“ prezrádza odborný garant Střecha.
Strela vďaka týmto technickým novinkám získala nevídanú rýchlosť. „Na trati mohla ísť 130 km/h, ale pri skúšobných jazdách dosiahla až 148 km/h. V tých časoch bola rýchlosť rýchlikov maximálne 100 km/h, čiže Strela bola naozaj strelou. Výhodou bolo, že tento voz mohol pohodlne prechádzať aj cez staršie typy zabezpečenia výhybiek.
Cez tie sa mohlo ísť v priamom smere iba 60 km/h, čiže vlaky museli spomaliť. Keď takto zabrzdila parná lokomotíva, trvalo jej dlho, kým sa zasa rozbehla na plnú rýchlosť, ale Slovenská strela vďaka nevídanému zrýchleniu bola na maximálnej rýchlosti raz-dva.“
Iba na miestenky
Hlavným poslaním vlaku bolo čo najrýchlejšie spojiť dve metropoly prvorepublikového Československa - Bratislavu s hlavným mestom Prahou. Strela vozila obchodníkov, poslancov, ale aj bežných ľudí.
„Bola vypravovaná tak, aby poslanci zo Slovenska stihli začiatok zasadania parlamentu v Prahe a aby sa ešte v ten deň dostali nazad domov. Zo začiatku cesta trvala 4 hodiny 51 minút, v roku 1937 vďaka úprave trate už iba 4 hodiny a 21 minút, a to s jednou zastávkou v Brne.
Strela bola prvým povinne miestenkovým vlakom v histórii Československých dráh. „Vo vlaku bolo 72 miest na sedenie. Fungovalo to tak, že keď vyrážal smerom do Prahy, mali pokladnice v Bratislave a v Brne pridelený určitý počet miest ako vo fajčiarskom tak aj v nefajčiarskom oddelení a miestenky si na základe telefonátu podľa potreby prepúšťali.“
Ak si myslíte, že voziť sa týmto vlakom bol drahý špás, nie je to celkom tak. Spoj bol druhá trieda a lístok stál aj s miestenkou 105 Kčs.
Druhý dych
Koniec expresného vlakového spojenia metropol predvojnovej republiky prišiel v roku 1939. Počas 2. svetovej vojny stála Slovenská strela v pražskom železničnom depe.
„Na koľaje sa vrátila až po skončení vojny, keď zaisťovala spojenie Prahy s Norimbergom, kde sa konali procesy s nacistickými zločincami. Vozila tam našich novinárov, právnikov a svedkov. Od 50. rokov nejazdila, bola uskladnená a slúžila iba ako ministerská záloha, ako reprezentatívne vozidlo na prepravu vládnych úradníkov. Najprv bolo z používania vyradené jej dvojča – jednotka, ktorá slúžila ako zdroj náhradných dielcov pre dvojku,“ prezrádza Radim Zátopek, kurátor Technického múzea Tatra Kopřivnice, kde bola kráska vo výslužbe od 60. rokov zaparkovaná. Neskôr dostala prístrešok a v roku 1997 sa presunula k dnešnému múzeu, no stále bola vystavená napospas počasiu.
„V roku 2010 sa stala národnou kultúrnou pamiatkou a na prelome rokov 2017/2018 sme sa dozvedeli, že jej reštaurácia bude podporená financiami z európskych fondov. Čaká nás ešte rok a pol opráv, no všetci sa už neskutočne tešíme, keď pôvodné zreštaurované motory nakopneme a budeme počuť ten nádherný originálny zvuk,“ rozplýva sa na záver Jiří Střecha.
