Útok z januára 1969, ktorého strojcom bol leningradský vojak Viktor Iljin, skončil pre Brežneva šťastne, pretože auto s komunistickým predákom buď zmenilo trasu alebo cestovalo na chvoste kolóny. Iljina označili za nepríčetného a odsúdili na 20 rokov, z väzenia vyšiel v roku 1990.
Dnes 71-ročný dôchodca žije zabudnutý v jednoizbovom byte v Petrohrade. Svoj útok dvoma pištoľami podľa médií vykonal z politického presvedčenia, ale jeho jedinou obeťou sa stal vodič sprievodného vozidla Ilja Zarkov. Policajt na motocykli a kozmonauti Georgij Timofejevič Beregovoj a Andrijana Nikolajev boli zranení.
Atentát pripravoval pol roka, povedal Iljin v rozhovore pre web denníka Komsomoľskaja pravda. Od príbuzného si požičal uniformu policajného seržanta, ktorá mu uľahčila pohyb v stráženom priestore. Iljin strieľal na druhý a tretí automobil v kolóne, kde, ako predpokladal, mal sedieť Brežnev. Vystrieľal 11 nábojov, päť ich zostalo v zásobníku. Svoj čin ani dnes neľutuje, hoci zánik Sovietskeho zväzu ho mrzí, povedal ruskému denníku.
V krajine v komunistickej ére mu chýbal pluralitný systém, slobodné voľby a súkromné podnikanie. Dodnes je však obdivovateľom revolucionárov Che Guevaru a Fidela Castra. Sympatie vraj cíti aj voči bývalému prezidentovi USA Johnovi Kennedymu, ktorý sa stal obeťou atentátu. Namiesto Brežneva chcel vo vedení štátu vidieť Michaila Suslova, vtedy hlavného ideológa režimu. Za relatívne mierny trest vraj vďačí vtedajšiemu šéfovi obávanej tajnej polície KGB Jurijovi Andropovi, ktorý podľa Iľjina chápal, že hrdelný proces s atentátnikom na šéfa strany nemožno pripustiť.
Cestu kolóny do Kremľa priamym prenosom prenášala televízia, ktorá musela vysielanie po streľbe náhlivo ukončiť. V médiách bol incident popisovaný ako útok na kozmonautov, nikto ale podľa ruských médií vtedy nepochyboval o tom, že terčom mal byť Brežnev.
