Ako predseda vlády však presadzoval aj zákony, ktoré Ústavný súd neskôr stopol. Otázniky vyvoláva aj povinná 15-ročná prax, ktorú Fico podľa kritikov nespĺňa a po novom mu mal prezident Andrej Kiska (55) odkázať, že ho za sudcu ani nevymenuje. Ficova kariéra je naozaj bohatá, a to dokonca aj vtedy, ak si odmyslíme jeho pôsobenie v politike.
Vo svojom oficiálnom životopise uvádza, že dlhé roky pracoval v právnickom inštitúte ministerstva spravodlivosti, bol agentom pre zastupovanie Slovenska v konaniach pred inštitúciami Európskej únie... Stále je tu jeden problém, ktorý by mu mohol narušiť plány - jednou z podmienok kandidatúry na ústavného sudcu totiž je požiadavka byť 15 rokov činný v právnickom povolaní.
Fico mohol začať pracovať ako právnik až po 3. júni 1986, kedy získal titul magister. 1. mája 2000 už odišiel pre výkon verejnej funkcie. „Ak to spočítame, nemal by požadovaných 15 rokov, ale len 13 rokov a 9 mesiacov,“ uviedol na svojom blogu overovateľ v ústavnoprávnom výbore Ondrej Dostál zo SaS. Práve zmienený výbor by mal Fica dnes vypočúvať a podľa jeho predsedu Róberta Madeja (Smer) sa bude zaoberať aj otázkou Ficovej praxe.
„Výbor rozhodne na záver rozpravy, nebudem predbiehať,“ priblížil Madej. Expremiérovu kandidatúru spochybňuje okrem Dostála aj opozičný člen výboru Miroslav Beblavý (Spolu). „Nespĺňa podmienku 15-ročnej právnej praxe. Presadzoval zákony, ktoré boli neskôr vyhlásené za protiústavné,“ uviedol Beblavý s tým, že Fico vždy pretláča to, čo mu mohlo priniesť politické body bez ohľadu na ústavnosť.
Prezident podľa nášho zdroja Ficovi odkázal, že ho v prípade zvolenia aj tak nenominuje, a preto je možné, že Fico svoju kandidatúru napokon stiahne i keď premiér Peter Pellegrini takúto vedomosť v pondelok ešte nemal: „Neinformoval nás o zmene svojho plánu." Podobne sa vyjadril hovorca strany Ján Mažgút: „V stredu začína vypočúvanie, vtedy bude jasné, či do toho pán Fico ide, alebo sa kandidatúry vzdá. Na prezidentove odkazy sa neoplatí reagovať, podľa mňa nemá možnosť ústavného sudcu nevymenovať."
Ficove protiústavné zákony
Zákaz zisku poisťovní
Zákon pripravil rezort zdravotníctva pod vedením Ivana Valentoviča (Smer). Stanovil, že zdravotné poisťovne si zisk nesmú rozdeliť, ani s ním nakladať, ale musia ho vrátiť do zdravotníctva. Ústavný súd rozhodol, že právna úprava nie je v súlade s ústavou a znamená obmedzenie slobody podnikania.
Zákaz trojkárov na gymnáziách
Vtedajší minister školstva Dušan Čaplovič pretlačil, aby sa na gymnáziá mohli hlásiť iba žiaci, ktorí nemali na konci ôsmeho ročníka ani na polroka deviateho ročníka priemer horší ako 2,0. Pri odborných školách to nesmelo byť viac ako 2,75. Súd konštatoval, že kritérium považuje za neústavné.
Preukazovanie pôvodu majetku
Fico zákon predložil osobne ešte v roku 2005. Podľa návrhu mali podozriví z nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov povinnosť vysvetliť rozdiel medzi majetkom a príjmami prokuratúre do 30 dní od požiadania. Ak by sa preukázalo, že rozdiel presahuje 268 870 eur, mohol súd nechať majetok prepadnúť.
Vyvlastňovanie pozemkov pod diaľnicami
Fico sedel aj na čele vlády, ktorá schválila zrýchlené vyvlastňovanie pozemkov, na ktorých sa mali budovať diaľnice. Na začatie stavby stačilo doložiť doklad, že sa štát pôdu pokúsil odkúpiť, aj keď s tým majiteľ ešte nesúhlasil. Diaľnice sa tak mohli stavať aj na nevysporiadaných pozemkoch. Proces mal uľahčiť stavby ciest, no bol už na prvý pohľad protiústavný, čo neskôr potvrdil aj súd.
Obmedzenia pri prevodoch pôdy
Zákon mal podľa rezortu pôdohospodárstva brániť predaju slovenskej pôdy cudzincom. Vlastníci pôdy nemohli predať pôdu hocikomu, keďže prednosť mali mať existujúci farmári z okolia vlastníka. Ponuky na predaj sa museli zverejňovať v špeciálnom registri. Ústavný súd po štyroch rokoch obmedzenia zrušil.
Ústavu viackrát znásilnil
Grigorij Mesežnikov, šéf Inštitútu pre verejné otázky
Nejde iba o to, že jeho vláda presadzovala protiústavné zákony, on veľmi účelne pristupoval k ústavnému systému ako takému. Veď on chcel celý systém ovládnuť svojimi nominantmi, spôsobom, ktorý podľa mňa odporoval duchu ústavnosti. Pripomeňme si, ako znásilnili ústavu v kauze voľby generálneho prokurátora, ako to spolu s Gašparovičom a Macejkovou celé zorganizovali, aby nebol vymenovaný Čentéš. Jeho prioritou bola koncentrácia moci, dokonca kandidoval na prezidenta.