Chcete pomôcť zúfalej rodine, ktorá 12 rokov prežívala v lese? Ozvite sa nám na tip@novycas.sk!
Napriek tomu, že žena mala stabilnú prácu, obaja sa ocitli na ulici. V lese neďaleko mesta bývali až 12 rokov! Zmenilo sa to až v januári, kedy ich pracovníci zo zariadenia Oáza prichýlili pred krutými mrazmi.
Pracovníkom Oázy, útočiska pre ľudí v krajnej núdzi a bez domova, sa po príchode do lokality Zelený dvor naskytol hrozný pohľad. Vo svojpomocne vyskladanom stane z kobercov a diek uprostred lesa žila matka s postihnutým synom a jej druhom.
Obaja sú bez dokladov či peňazí. Nešťastná žena pre Nový Čas vyrozprávala, ako ľahko v dnešnej dobe môže človek stratiť úplne všetko. „Bývali sme v centre mesta, na Starej Baštovej. Takmer pred 30 rokmi nás o byt pripravil jeden podvodník, ktorý nám vystavil falšované faktúry. Keď sme si uvedomili, že nás oklamal, bolo už neskoro,” spomína Marta, ktorá má dvoch synov: mladšieho Martina a staršieho Stana (35), o ktorom však už roky nič nevedia, lebo od nich odišiel. Keď prišli o strechu nad hlavou, začal sa pre nich tvrdý zápas o prežitie.
„Martin sa narodil s poruchou, je doživotne postihnutý. Neprijali ho ani do školy a musím sa oňho neustále starať, všade sprevádzať i umývať,” hovorí Marta. Aj keď pracovala 25 rokov v obuvníckom závode, na nový byt si už nevedela nasporiť. Po občasných prenájmoch skončila so synom v chatke v dezolátnom stave. „Keď sa ju jej majiteľ rozhodol zbúrať, ostali sme už bez domova. A tak sme sa uchýlili v neďalekom lesíku,” priznáva.
Prvé roky boli ťažké, neskôr si už zvykli. Najväčší problém im robili zima a zháňanie jedla. „Ostali sme odkázaní na to, čo nájdeme. Občas nám niekto, kto nás poznal, niečo podaroval,” hovorí žena s tým, že v lese ich miestni obyvatelia okradli o doklady. „Na nové peniaze nemáme. Ostali sme tak bez akéhokoľvek príjmu.“
Teraz by sa to však mohlo obrátiť k lepšiemu. „Ak by sa nám podarilo vybaviť doklady, vedeli by sme získať aspoň životné minimum a asi nejaké príspevky na lieky pre môjho syna. Ten by ich mal podľa lekárov užívať, ale jednoducho na ne nemáme,” hovorí zúfalá matka.
V Oáze zatiaľ plánujú ostať najbližšie mesiace, potom uvidia, či sa im podarí zohnať iné bývanie. „Dnes chcú do práce len mladých, starších už nie. Pre nás je to ako začarovaný kruh,” zúfa si Marta a dodáva, že ak by ľudia boli ochotní, prijmú od nich hmotnú pomoc vo forme teplého šatstva, hlavne topánok či jedla.