Prednedávnom ste robili spoločníka vašej mame na Plese v opere. Nie je to po prvý raz, keď ste sa v spoločnosti ukázali bok po boku, a keďže vaša mama, riaditeľka Divadla Nová scéna, vyzerá skvelo, mnohí ju môžu považovať za vašu partnerku. To môže byť občas vtipné, nie?
Je pravda, že aj v médiách sa riešilo, koho som vzal na ples. Bolo to však opačne. Nepatrím medzi významných hercov, ktorí dostali pozvánku na ples, ani medzi významných podnikateľov a iné osobnosti spoločenského života. Moja mama je vo svojej profesii úspešná. Bola to ona, kto dostal pozvánku. Keďže momentálne je bez partnera, ktorý by ju mohol zodpovedne a vhodne sprevádzať, ponúkla mi, že môžem ísť s ňou. Bol som rád, chcel som to zažiť. Mama vyzerá na svoj vek naozaj veľmi dobre a ľudia, ktorí nás nepoznajú, si môžu myslieť, že staršia dáma má pri sebe „zajačika“. Aby sme sa vyhli takýmto spoločenským faux pas, hlasno ju oslovujem mama, aby bolo jasné, o koho ide. (smiech)
V dnešných časoch to nie je výnimočné, keď je žena staršia od muža. Viete si predstaviť, že by ste v skutočnosti mali takýto vzťah?
Asi si to neviem veľmi predstaviť. Priznám sa, že som bol vždy na mladšie ročníky. (smiech)
Vravíte, že nepatríte medzi významných hercov ani medzi významných podnikateľov. Nie ste zbytočne skromný?
Beriem to tak, že v herectve som zatiaľ nedokázal takmer nič. To, že som súčasťou aktuálne najúspešnejšieho seriálu Oteckovia, je síce úžasné, ale aby sa človek stal pojmom vo svojom odbore, nestačí byť na obrazovke rok, ako som ja. Sú to dlhé roky práce. A takých istých podnikateľov, ako som ja, je len v Bratislave veľké množstvo. Nie som extrémne výnimočný človek ani v jednej, ani v druhej sfére. Na plese bolo veľa ľudí, ktorí znamenajú špičku vo svojej profesijnej oblasti. Bolo pre mňa inšpirujúce, že som sa s nimi mohol stretnúť a porozprávať sa.
Počula som, že ste na plese vôbec netancovali. To naozaj?!
No, trošku som sa snažil vlniť... Ale priznám sa, že som užíval antibiotiká, takže som ani nepil, a tak som sa okúňal. Bola to iná akcia, než na aké som zvyknutý. Tancovanie však mám rád, no skôr v apres ski bare na stole v snoubordových topánkach. Tam sa viem viac uvoľniť ako na plese v smokingu. Spoločenské tance neovládam. Ale plánujem to stihnúť do štyridsiatky. (smiech)
Nezamávala vami sláva, ktorú ste zožali v Oteckoch?
Možno je to tým, že už nie som úplne najmladší, no nezamávalo to mnou. Momentálne sa cítim vo svojom živote komfortne, práca aj nakrúcanie ma bavia. Dostal som sa do väčšej osobnej pohody a nepotrebujem sa nikam hnať. Som spokojný s tým, čo aktuálne mám, som rád, že seriálu sa darí. Myslím si, že som sa z toho nezbláznil, ani som sa nezmenil. Našťastie mám okolo seba ľudí, ktorí by mi povedali, aby som brzdil! A práve mama je moja najväčšia kritička, ktorá by mi určite hneď povedala, že sa správam neprístojne. Zatiaľ sa to nedeje, tak pevne verím, že som sa nezmenil k horšiemu.
Neoľutovali ste ani na sekundu, že ste prijali rolu vdovca, veterinára Tomáša?
Úspech seriálu je veľký, ide už rok a je stále v obľube divákov. Teším sa z tejto práce. Na druhej strane musím povedať, že je to dosť náročné a vyčerpávajúce, keďže aj podnikám. Skončím nakrúcanie v Oteckoch a idem do druhej roboty. Aktuálne máme v sieti desať kaviarní a ako minoritný spoločník fungujem v troch lekárňach. Seriál točíme aj počas víkendov, takže naozaj nepoznám piatok-sviatok. Niekedy je to kritické, ale keď práca človeka baví, dá sa to zvládnuť.
Ste aj v súkromí taký slušný, dobrý a solídny muž ako seriálový Tomáš?
Niekedy je na môj vkus až príliš solídny! Celkom by som prijal, keby bol viacej „chlap“, nie taký katalógový nereálny muž.
Ale vy tak reálne vyzeráte. Podľa mňa sa tvorcovia seriálu do vašej postavy absolútne trafili.
Ani náhodou taký nie som! Zďaleka nie som taký dokonalý. Ženy v mojom okolí by vám vedeli rozprávať... (smiech) Ale asi každá žena mi dá za pravdu, že takého svätuškára, akým je seriálový tatušo, by doma asi nechcela mať. Myslím si, že s takým mužom by to každú prestalo veľmi skoro baviť.
Tak prezraďte svoje negatívne vlastnosti, ktoré tak dobre maskujete...
Ježišmária, tých je! Som ješitný, netrpezlivý, niekedy som príliš pohodlný, niekedy nedôsledný... No proste, je toho veľmi veľa. Myslím si, že viem takmer o všetkých svojich zlých vlastnostiach a snažím sa s nimi bojovať. Najviac ma vie naštvať, keď to nedokážem zmeniť. Ale - nikto nie je dokonalý.
Máte už aj iné ponuky na televízne roly?
Nejaké ponuky som dostal, ale nikdy sme sa nedostali do fázy, žeby to bolo tesne pred spadnutím. Presne preto, že si pri svojej vyťaženosti nedokážem predstaviť nič iné.
Ale v živote sú dôležité aj iné veci ako len práca. Netrpí toľkou vyťaženosťou váš súkromný život? Pred niekoľkými mesiacmi ste priznali vzťah s modelkou Terezou. Je to žena, s ktorou by ste chceli zostarnúť?
Terezka je ešte mladé dievča, má len dvadsať rokov. Tiež sa ešte úplne necítim na klasický rodinný život, nerozmýšľame týmto smerom. Keby som mal za partnerku rovesníčku, tak by to bolo asi iné, lebo vtedy ženy už premýšľajú nad rodinou. Ale toto zatiaľ nie je našou témou dňa.
Máte dvoch malých bratov z otcovho druhého manželstva a tiež malú neterku, sestrinu dcéru. Takže ste si už vyskúšali, aké je to starať sa o malé deti. Nie je práve to dôvod, prečo s vlastným dieťatkom ešte otáľate?
Áno, možno ma to zatiaľ trochu odrádza. Bratia sú v pohode, majú sedem rokov a sú už parťáci. S nimi nie je veľa starostí, sú samostatní. Ale keď trávim čas s jedenapolročnou neterkou Rebekou, tak to je horšie. Je veľmi živá, hyperaktívna. Keď vidím, čo to všetko obsahuje, tak si naozaj neviem predstaviť, že by som po štrnástich hodinách v práci zvládol ešte malé dieťa. Nechcem si založiť rodinu s tým, že žena sa bude starať o dieťa a ja sa s ním pôjdem prejsť v sobotu na dve hodiny do parku. Ak by som mal mať dieťa, tak sa mu chcem venovať naplno.
Kde ste sa s Terezou zoznámili?
Na nakrúcaní Oteckov, kde prišla do komparzu.
Čomu sa venuje? Pracuje, či študuje?
Študuje Vysokú školu podnikania a manažmentu, popri tom brigáduje v kozmetickom salóne. Príležitostne sa venuje modelingu.
Ako vnímate trinásťročný rozdiel medzi vami? Nie je to veľa?
Trinásť rokov si vôbec neuvedomujem. Pretože ani ja sa necítim na svoj vek. Skôr sa cítim ako chlapec než muž. Iste, dvadsaťročné dievčatá žijú v inom svete ako tridsaťtriroční muži, ale Tereza nie je typická dvadsiatka. Nie je ako mnohé dnešné dievčatá, ktorých jedinou záľubou je zabávať sa. Vážim si, aké má rodinné hodnoty. Jednoducho nám to spolu funguje, to je všetko.
