"Ide o pokus Washingtonu začať priamo riadiť politickú situáciu vo Venezuele, ktorú americká elita považuje za svojho budúceho vazala v regióne. Už 'obnovili' demokraciu v Iraku a Líbyi. V Sýrii sa im to nepodarilo, presnejšie povedané, nebolo im to dovolené. Teraz je to zasa Venezuela," citovala Zacharovovú agentúra TASS.
Predseda venezuelského Národného zhromaždenia Juan Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta krajiny. Washington uznal Guaidóa a venezuelského prezidenta Nicolása Madura označil za nelegitímneho. Maduro to označil za pokus o prevrat a prerušil diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi. Venezuelský minister obrany Vladimir Padrino López vyhlásil, že ozbrojené sily neuznávajú Guaidóa za dočasného prezidenta.
Guaidóa uznali za dočasného lídra štáty ako USA, avšak Madurovi spojenci vrátane Ruska a Číny nie. Niektoré štáty vrátane Mexika vyzvali obe strany, aby pristúpili k rokovaniam. Mexiko sa ponúklo, že bude rozhovory hostiť. Mexiko je najväčšou krajinou Latinskej Ameriky, ktorá stále podporuje Madura. Generálny tajomník OSN António Guterres taktiež vyzval vo štvrtok na rozhovory oboch súperiacich strán so zámerom "predísť eskalácii, ktorá povedie ku konfliktu, ktorý by bol katastrofou pre venezuelský ľud, ako aj pre celý región".
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo vymenoval v piatok za osobitného vyslanca pre Venezuelu s cieľom "obnovenia demokracie" Elliota Abramsa, hlavného predstaviteľa kontroverzných protikomunistických kampaní exprezidenta USA Ronalda Reagana v Strednej Amerike. Informovala o tom agentúra AFP.
Pompeo oznámil vymenovanie Abramsa dva dni po tom, čo Washington označil venezuelského prezidenta Nicolása Madura za nelegitímneho a uznal opozičného lídra Juana Guaidóa za dočasného prezidenta krajiny. Pompeo vyhlásil, že Abrams "bude skutočným prínosom našej misii, ktorej cieľom je pomôcť venezuelskému ľudu plne obnoviť demokraciu a prosperitu krajiny".
"Kríza vo Venezuele je hlboká, zložitá a nebezpečná. Už sa nemôžem dočkať toho, keď na tom začnem pracovať," povedal Abrams pre médiá. Veterán republikánskej zahraničnej politiky Abrams mal na starosť politiku v Latinskej Amerike za vlády Reagana a dostal sa do sporu so skupinami zaoberajúcimi sa ľudskými právami. Abrams totiž poskytol veľkorysú americkú podporu protikomunistickým silám v Nikarague a Salvádore.
Abrams bagatelizoval masaker takmer 1000 civilistov salvádorskou armádou v dedine El Mozote a jej okolí v roku 1981. Okrem iného Abrams priznal svoju vinu v dvoch pokleskoch v prípade zadržiavania informácií z Kongresu počas škandálu Irán-Contras, keď Reaganova administratíva tajne financovala protivládne sily v Nikarague prostredníctvom predaja zbraní do revolučného Iránu.
Abrams sa neskôr vrátil na scénu ako poradca prezidenta Georgea W. Busha pre ľudské práva a Blízky východ. Keď sa republikáni vrátili do Bieleho domu na čele s Donaldom Trumpom, Abrams bol mimo hry. Nová administratíva sa totiž zbavovala Trumpových kritikov. Abrams počas prezidentských volieb v roku 2016 pre časopis The Weekly Standard napísal článok, v ktorom tvrdil, že Trump nemôže vyhrať a nemal by byť ani prezidentom Spojených štátov.
Avšak Pompeo, jeden z najobľúbenejších členov Trumpovho kabinetu, ubezpečil, že Abrams je na ich strane a chce "presadzovať agendu prezidenta Trumpa a podporovať ideály a záujmy amerického ľudu". Pompeo avizoval, že Abrams pôjde s ním v sobotu do New Yorku na mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o Venezuele.
