Vyplýva to z novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú v stredu definitívne schválil parlament. Platiť začne od 1. apríla tohto roka.
Viaceré navrhované zmeny majú podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR prispieť k tomu, aby sa dávky v hmotnej núdzi nezneužívali. "Základným cieľom návrhu zákona v oblasti pomoci v hmotnej núdzi je ďalšie posilňovanie princípu motivácie, ako aj princípu ochrany zraniteľných príjemcov pomoci v hmotnej núdzi," priblížil minister práce Ján Richter (Smer-SD).
Novelou zákona sa zavedie valorizačný mechanizmus, vďaka ktorému sa budú dávky pravidelne od začiatku roka zvyšovať na základe úpravy sumy životného minima k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka. "Dôvodom je snaha o zachovanie reálnej hodnoty predmetných súm v čase na základe vývoja sociálnoekonomickej situácie v krajine. Návrh vychádza aj z revízie výdavkov na sociálnu oblasť, a to v kontexte zvyšujúcej sa priepasti medzi sumami pomoci v hmotnej núdzi a životným minimom," uvádza sa v schválenej spoločnej správe z výborov.
Po novom sa rozdelí aktivačný príspevok na dve úrovne a vo vyššej sume bude poskytovaný ľuďom, ktorí majú príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy. Novelou zákona sa tiež rozšíri okruh osôb, u ktorých sa nebude skúmať možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, o tehotné ženy od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a o poberateľov predčasného starobného dôchodku.
Predĺži sa aj obdobie poskytovania tzv. osobitného príspevku. Týmto opatrením chce štát motivovať dlhodobo nezamestnaných, aby si našli prácu. Po novom tak tento príspevok budú môcť ľudia čerpať až 18 mesiacov namiesto súčasných 12 mesiacov. Poberatelia budú mať nárok na osobitný príspevok vo výške 126,14 eura počas prvých 12 mesiacov a ďalších šesť mesiacov ho majú dostávať vo výške 63,07 eura. Ľudia, ktorí sa zamestnajú, majú byť aj odbremenení od predkladania samostatnej žiadosti o tento príspevok.
Podmienka posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa upraví v prípade rodičov a zaopatrených detí do 25 rokov. "Navrhuje sa podporiť mladých v osamostatňovaní sa. Návrh by mal tiež pozitívne vplývať na zvyšovanie zamestnanosti tejto skupiny bez rizika straty pomoci v hmotnej núdzi u ostatných členov domácnosti," uvádza sa v spoločnej správe z výborov.
Rozšíri sa i okruh príjmov, ktoré sa nebudú započítavať do posudzovania nároku na hmotnú núdzu. Týka sa to príjmov plynúcich z projektov a programov, ktoré nie sú organizované výlučne podľa zákona o službách zamestnanosti, ale podporujú uplatnenie príjemcu v hmotnej núdzi na trhu práce. "Zároveň sa pre zvýšenie motivácie účasti na projektoch a programoch navrhuje zvýšenie hranice, do ktorej sa príjem z projektov podporujúcich uplatnenie sa na trhu práce do úhrnu príjmov na účely posudzovania stavu hmotnej núdze nezapočítava, a to zo súčasných 50 % na 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu," doplnil Richter.
Zmeny sa dotknú aj parkovacích preukazov pre ťažko zdravotne postihnutých. Naďalej zostáva zachovaná možnosť vyhotoviť ŤZP parkovací preukaz, ak osoba spĺňa podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu osobným autom. Zároveň sa však rozšíril okruh ľudí, ktorým je možné vyhotoviť takýto preukaz. Ide o zdravotné postihnutia, pri ktorých sa neskúma odkázanosť na individuálnu prepravu, avšak možnosť parkovať v blízkosti vstupu do budov je pre postihnutých ľudí významnou pomocou.
