Horný Tisovník je jedinou obcou, kde obyvatelia na označenie hrobov využívali kamenné tabule a drevené dosky.
Historik Ján Aláč sa snaží spolu s dedinou Horný Tisovník o záchranu a prezentáciu kamenných náhrobkov, ktoré sú kultúrnym dedičstvom. Postupne ich od roku 2008 očisťovali, doplnili o ochranný náter a na viacerých bola obnovená ich pôvodná farebnosť. „Mnohé boli nanovo objavené po tom, čo sa desaťročia ukrývali pod úrovňou terénu,“ ozrejmil publicista a dokumentarista Aláč z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
V roku 2014 vyčistili a sprístupnili v Hornom Tisovníku aj najstaršie miesto pochovávania. Obyvatelia v ňom prestali pochovávať v 80. rokoch 19. storočia. Ošetrením prešli aj najstaršie kamenné, kovové a drevené kríže. „Farebné ľudové náhrobníky vznikali približne v rokoch 1870 - 1910 a hroby svojich zosnulých nimi označovali evanjelici,“ povedal Aláč s tým, že ide o jeden z najosobitejších výtvarných prejavov Novohradu.